Rekreáciu či inú formu pobytu na Slovensku alebo v zahraničí si v roku 2023 doprialo takmer 2,7 milióna Slovákov, teda 59 % obyvateľov starších ako 15 rokov. Ich počet sa medziročne znížil o 3,5 %, čím vzrástlo aj zaostávanie vytvorené pandémiou. Podľa Štatistického úradu SR jednu či viac ciest uskutočnilo o 21 %, čiže o trištvrte milióna osôb menej ako v poslednom roku pred pandémiou v roku 2019. Vyplýva to z výstupov ročného zisťovania o dovolenkových a služobných cestách v uplynulom roku.
„Účasť na cestovnom ruchu sa v roku 2023 naďalej pohybovala na úrovniach z roku 2015, resp. mierne pod nimi,“ uviedol v piatok pre agentúru SITA makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Medziročný pokles v počte osôb, ktoré cestovali na rekreáciu, podľa neho súvisí s poklesom celkovej spotreby domácnosti v minulom roku.
„Domácnosti boli v minulom roku pod tlakom, kvôli zvýšenej úrovni inflácie a reálnym mzdám, ktoré ostali po roku 2022 aj v roku 2023 v zápore. Oproti predpandemickému roku 2019 Slováci v mierne vyššom pomere uprednostňovali domáce dovolenkové cesty,“ priblížil Marián Kočiš. Výrazne klesli domáce aj zahraničné cesty, čo podľa experta naznačuje, že domácnosti si pre sťažené ekonomické podmienky museli v konečnom dôsledku vyberať. Očakáva, že spotreba domácností, ktorá zahŕňa aj rekreáciu a kultúru, bude jedným z kľúčových ťahúňov ekonomického rastu na Slovensku v roku 2024.
Zdroj: ShutterstockPokles počtu dovolenkujúcich a prehĺbenie rozdielu voči rekordnému cestovateľskému roku 2019 súvisí s viacerými faktormi, reagoval pre SITA analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Entuziazmus ľudí, ktorí sa v roku 2022 chceli odpútať od pandemických obmedzení spojených s núteným zostávaním doma, sa v minulom roku znížil,“ poznamenal. Mohol za to tiež rast cenovej hladiny, ktorý predražil aj služby v cestovnom ruchu a stal sa tak menej dostupným pre širšie vrstvy obyvateľstva, keďže po väčšinu roka klesal aj ich reálny príjem. Išlo aj o osobné zdravotné dôvody, alebo nedostatok motivácie. „V tomto roku očakávame spolu s poklesom inflácie a rastom reálnych príjmov a ekonomiky návrat ľudí k väčšiemu cestovaniu, čo podporujú aj súčasné celosvetové trendy pozitívnych čísel v iných krajinách Európy. Rok 2024 sa môže veľmi priblížiť k rekordnému roku 2019, v niektorých ukazovateľoch ho môže aj prekonať,“ predpokladá Tomáš Boháček.
Štruktúra cestovania sa výrazne zmenila. „V dlhodobom porovnaní najvýraznejšie, o 33 %, zaostávajú počty tých, ktorí kombinovali viac pobytov v zahraničí a na Slovensku. Medziročne síce dynamicky narástli počty cestovateľov do zahraničia, ubudlo však dovolenkárov na Slovenku,“ priblížila hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová. Celkovo v roku 2023 pobyt na Slovensku, prípadne kombinovane so zahraničnými dovolenkami, absolvovalo 2,2 milióna Slovákov. Medziročne ich ubudlo 10 %, v porovnaní s rokom 2019 ich bolo o štvrtinu – o 700-tisíc menej.
„Počet cestovateľov len v rámci Slovenska sa medziročne znížil o 18 % na 1,2 milióna osôb. Stále išlo o podielovo najvýznamnejšiu skupinu dovolenkujúcich osôb,“ vysvetlila hovorkyňa. Výlučne domáce cesty absolvovalo 45 % spomedzi cestovateľov. Skupina dovolenkárov, ktorí kombinovali cestovanie na Slovensku s aspoň jednou cestou do zahraničia, medziročne vzrástla o 5 %. Ich počet presiahol 940-tisíc osôb.
Súčasne do zahraničia, prípadne kombinovane s domácimi dovolenkami, cestovalo 1,5 milióna Slovákov. „Ich počet medziročne stúpol, stále bol však o štvrtinu – pol milióna osôb pod hodnotami z roku 2019. Predtým ako pandémia globálne poznamenala cestovný ruch, zahraničnú cestu realizovali za rok až takmer 2 milióny obyvateľov Slovenska nad 15 rokov,“ upozornila Jana Morháčová.
Počet dovolenkárov, ktorí cestovali iba do zahraničia, medziročne vzrástol takmer o 30 %. Na predĺžený víkend či dovolenku sa výlučne do zahraničia vybralo 534-tisíc Slovákov. Pri dlhodobom porovnaní stavu cestovania obyvateľstva SR v rokoch pred pandémiou a po nej platí, že najviac ubudlo cestovateľov, ktorí kombinovali domáce a zahraničné cesty. „Je ich o tretinu menej ako pred piatimi či šiestimi rokmi,“ podotkla.
Aj v roku 2023 sa necestovalo najmä pre finančné a zdravotné dôvody. Na aktivitách cestovného ruchu sa nezúčastnilo 1,9 milióna osôb vo veku nad 15 rokov, čo je medziročne o 92-tisíc osôb viac. „V porovnaní s rokom 2019 bol počet obyvateľov, ktorí vôbec necestovali za rekreáciou, výrazne, o trištvrte milióna osôb vyšší. Pred príchodom covidu necestovalo 1,2 milióna Slovákov,“ dodala Jana Morháčová. Hlavné dôvody necestovania boli podobné ako v predpandemickom období – finančné, zdravotné a motivácia k dovolenke. Výrazne, na deväťročné minimum poklesol dôvod cestovania – obavy z bezpečnosti.
