Slováci odpracujú za týždeň viac hodín, ako je priemer v rámci Európskej únie. Podľa výsledkov Eurostatu v roku 2023 bol týždenný pracovný čas ľudí vo veku od 20 do 64 rokov v ich hlavnom zamestnaní v EÚ v priemere 36,1 hodiny.
Najdlhší pracovný týždeň zaznamenali v Grécku (39,8 hodiny), Rumunsku (39,5), Poľsku (39,3) a Bulharsku (39,0). Naopak najkratšie pracovali počas týždňa zamestnanci v Holandsku (32,2 hodiny), za ktorým nasledovalo Rakúsko (33,6) a Nemecko (34,0). Na Slovensku predstavovala dĺžka pracovného v minulom roku v priemere 37,6 hodiny, čím sa radíme do polovice s vyšším množstvom odpracovaných hodín.
Podľa Inštitútu sociálnej politiky (ISP) jedným z hlavných dôvodov, prečo je Slovensko nad priemerom EÚ v počte odpracovaných hodín za týždeň, je nízky pomer zamestnaných osôb na čiastočný pracovný úväzok.
„Podľa online údajov Eurostatu pracovalo v roku 2023 na čiastočný pracovný úväzok iba 3,3 % zo všetkých zamestnaných osôb. Priemer Európskej únie bol 17,1 % a v Holandsku, kde je najnižší priemer počtu odpracovaných hodín, bolo až 38,7 % pracovníkov zamestnaných na čiastočný pracovný úväzok,“ uvádza tlačové oddelenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Postupne to klesá
Za posledných 20 rokov na Slovensku klesá trend v počte odpracovaných hodín. V roku 2003 bol priemer odpracovaných hodín za týždeň 40,6. O 10 rokov neskôr v roku 2013 to bolo o 1,1 hodiny menej a v roku 2023 ešte o 1,9 hodiny menej. Za 20 rokov tak na Slovensku klesol priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň o 7,4 %. Pre porovnanie, v EÚ klesol tento ukazovateľ o 5,5 % z 38,2 hodiny na 36,1.
O pokles tohto ukazovateľa sa pričinil tlak zo strany zamestnancov na znižovanie počtu odpracovaných hodín, ktorý je spôsobený snahou dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom. Ďalším dôvodom je podľa ISP pokles počtu odpracovaných hodín v profesiách, kde je zamestnaných najviac Slovákov.
„Podľa Eurostatu je na Slovensku takmer 442-tisíc pracovníkov v službách a obchode a od roku 2013 im klesol priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň z 40,3 na 37,5 v roku 2023. Špecialistov bolo minulý rok skoro 427-tisíc, za 10 rokov im klesol počet odpracovaných hodín o 2,4 na 36,9. Nad 400-tisíc bolo ešte technikov a odborných pracovníkov, im klesol počet odpracovaných hodín o 2,3 na 37,3,“ dopĺňa rezort práce.
Najdlhší týždeň mali poľnohospodári, najkratší umelci a učitelia
Minulý rok mali najdlhší pracovný týždeň v rámci EÚ najmä zamestnanci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove (41,5 skutočného pracovného času), ťažbe a dobývaní (39,1) a stavebníctve (38,9). Naopak najkratší pracovný týždeň bol zaznamenaný v činnostiach domácností ako zamestnávateľov (26,7 hodín), vo vzdelávaní (31,9) a umení, zábave a rekreácii (33,0).
„V odvetviach ako stavebníctvo alebo ubytovacie a stravovacie služby je bežná práca na zmeny, preto sa od zamestnancov často vyžaduje, aby denne pokryli viac hodín ako v ostatných odvetviach. Napríklad pri nepretržitej prevádzke je pri troch pracovných zmenách požadované, aby zamestnanci pokryli aspoň 8 hodín. Bežný je tiež nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a nadčasy,“ vysvetľuje tlačové oddelenie ministerstva práce.
Vo vzdelávaní sú typické kratšie pracovné úväzky a dlhšie pracovné voľno počas letných prázdnin, čo znižuje ich priemerný odpracovaný čas. Zamestnanci verejnej správy majú podľa ISP fixne daný 37,5 hodinový pracovný týždeň a k bežnému počtu dní nároku na dovolenku ďalších 5 dní navyše, čo čiastočne znižuje ich týždenný priemer.