Utorňajšie stretnutie predsedov vlád Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska v rámci samitu Vyšehradskej skupiny v Prahe prinieslo dlhé, no veľmi otvorené a úprimné rokovanie. Takto zhodnotil schôdzku český premiér Petr Fiala. Na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že medzi lídrami kvarteta krajín existujú rozdiely, no súčasne i veci, na ktorých sa dokážu zhodnúť a má zmysel, aby „naše krajiny na nich spolupracovali“.
„Čo sa týka Ukrajiny, zhodneme sa vo dvoch veciach – po prvé, že ruská agresia je hrubé porušenie medzinárodného práva a tento postoj zdieľajú všetky štyri krajiny, druhou vecou, na ktorej sa zhodneme, že Ukrajina potrebuje pomoc. Líšime sa v tom, aká forma pomoci to má byť a akú formu sú krajiny ochotné poskytovať. ČR a Poľsko sa podieľajú na vojenskej pomoci, čo je forma, ktorú SR a Maďarsko nepodporujú,“ povedal Fiala, ktorý chce, aby krajiny V4 spolupracovali vo viacerých oblastiach, napríklad v poľnohospodárstve a energetike.
V podaní poľského premiéra Donalda Tuska v Lichtenštajnskom paláci na brehu Vltavy odznelo, že vyšehradská skupina má veľmi silné základy. „Jej základom bol odpor voči sovietskemu impériu a prítomnosti sovietskych vojakov v našich krajinách. Pamätáme si solidaritu medzi našimi krajinami. Spomeniem rok 1956 v Maďarsku či pražskú jar… Tieto hodnoty vytvorili vyšehradský formát. Záleží mi na tom. Chcel by som, aby sme si všetci pamätali, čo bolo základom V4,“ povedal Tusk.
Podľa Tuska majú štáty V4 rôzne prístupy, ale premiéri v utorok rokovali o tom, čo môžu urobiť pre Ukrajinu. „Počítam s tým, že po našej diskusii bude podpora Ukrajiny jednoznačnejšia.“ Tusk tiež pripomenul ďalšie spoločné záujmy krajín V4, napríklad zelenú dohodu, priemysel, poľnohospodárstvo či obchod. „V Bruseli by sme mali rokovať o tom, aby pomoc Ukrajine nespôsobovala stratu pre naše poľnohospodárstvo,“ podotkol. „Pre Česko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko bude lepšie, keď V4 bude solidárnejšia. Mali by sme pracovať, aby sme aspoň časť otázok mali v spoločnej agende. Po dnešku som však optimista,“ skonštatoval Tusk.
Maďarský premiér Viktor Orbán sa na úvod pochválil tým, že v jeho podaní je to 52. samit, na ktorom sa zúčastnil. „Svet okolo nás sa mení. V čase, keď vznikla V4, v tom čase V3, sme sa chceli usadiť v západných štruktúrach,“ povedal Orbán a poznamenal, že krajiny V4 majú niektoré rozdiely, ktoré sa týkajú hlavne rusko-ukrajinskej vojny. „Ale aj tam máme niektoré spoločné postoje. Za Maďarsko môžem povedať, že nechceme mať spoločnú hranicu s Ruskom. Preto Ukrajine chceme pomáhať a budeme jej pomáhať. Neposielame zbrane na Ukrajinu. Poskytneme však všetku humanitárnu pomoc, výcvik lekárov pôsobiacich vo vojne, pomáhame utečencom či pri opravách energetickej infraštruktúry Ukrajiny,“ podotkol Orbán.
Predseda slovenskej vlády Robert Fico vyhlásil, že „to bolo jedno z najpodstatnejších stretnutí pre budúcnosť V4“. „Keď zrátate počet obyvateľov, ktoré reprezentujeme, tak sme niekde na úrovni 60 miliónov. Áno, máme na niektoré veci rozdielne názory. Neverím vo vojenské riešenie vojny na Ukrajine, verím v mierové riešenie. Ale o niekoľko rokov táto vojna skončí. Možno tu my ani nebudeme, ale formát V4 bude veľmi dôležitý,“ povedal Fico a pristavil sa tiež pri otázke rozšírenia Európskej únie. „Rozšírenie na 30 alebo 35 krajín bude mať dopad na rozpočet EÚ. Bude menej peňazí,“ poznamenal Fico.
„Prejavila sa skúsenosť a schopnosť lídrov vidieť do budúcnosti. Vojna raz skončí a skončia aj rozdielne názory. V4 môže byť v nasledujúcom období mimoriadne dôležitým regionálnym formátom,“ zakončil Fico.