Prieskum ukazuje, že väčšina Slovákov považuje členstvo v EÚ za prínosné

Ak by sa voľby do európskeho parlamentu konali na budúci týždeň, zúčastnilo by sa na nich 58 percent Slovákov. Vyplýva to z výsledkov jesenného prieskumu verejnej mienky Parlemeter 2023, ktorý zverejnil Európsky parlament.

Účasť na voľbách deklarovalo 68 percent občanov Európskej únie (EÚ). Záujem o voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 prejavilo 57 percent Európanov. V porovnaní s výsledkami prieskumu z jesene pred voľbami do europarlamentu v roku 2019 je to viac o šesť percentuálnych bodov. Medzi slovenskými respondentmi prejavilo záujem o voľby 31 percent, v porovnaní s minulosťou ide o nárast o tri percentuálne body.

Čomu by sa mala EÚ venovať?

Viac ako 80 percent Slovákov verí, že Slovensko má z členstva v EÚ prospech. V rámci EÚ zdieľa tento postoj 72 percent občanov. Najviac slovenských respondentov vníma prínos členstva v EÚ v nových pracovných príležitostiach, ktoré prináša. Išlo o 44 percent z nich, čo je o 20 percent viac, než je únijný priemer. Ďalších 33 percent vníma prínos členstva najmä v hospodárskom raste, je to štyri percentá viac, ako je priemer v EÚ. Necelých 30 percent Slovákov vníma prínos členstva v EÚ v udržiavaní mieru a bezpečnosti, rovných 30 percent zas v zlepšovaní spolupráce medzi štátmi Únie.

Zdroj: Shutterstock

Názory slovenských občanov na EÚ sa v porovnávaní s marcom tohto roka výrazne posunuli, kým postoje občanov EÚ ostali pomerne stabilné. Pozitívne vnímanie EÚ vyjadrilo 44 percent respondentov zo Slovenska, čo je o 13 percentuálnych bodov viac ako v marci. Únijný priemer ostal rovnaký, a to 45 percent. Neutrálny postoj malo 38 percent Slovákov, čo zodpovedá priemeru EÚ, no v marci to na bolo o dva percentuálne body viac. O desať percentuálnych bodov poklesol podiel občanov Slovenska, ktorí vnímajú EÚ negatívne, a to na 18 percent. Sedem z desiatich občanov EÚ je presvedčených o tom, že kroky EÚ majú vplyv na ich život, na Slovensku je to 82 percent.

Európsky parlament by sa podľa občanov Slovenska mal venovať najmä podpore hospodárstva a vytváraniu pracovných miest, myslí si to 38 percent z nich, kým v EÚ je to priemerne 29 percent. Ďalších 36 percent slovenských respondentov je toho názoru, že parlament by mal klásť dôraz na obranu a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc, a 33 percent z nich uviedlo, že EÚ by sa mala prioritne venovať poľnohospodárskej politike.

Soicálne otázky

Respondenti z celej EÚ boli toho názoru, že Európsky parlament by sa mal venovať najmä boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, verejnému zdraviu a opatreniam proti zmene klímy. Najvýraznejší posun u slovenských respondentov nastal v tom, že Európsky parlament by sa mal podľa nich venovať najmä migrácii a azylu, myslelo si to 17 percent opýtaných zo Slovenska, čo je v porovnaní s marcom nárast o desať percentuálnych bodov. Viac než polovica občanov z 21 členských štátov EÚ je toho názoru, že Európsky parlament by mal v budúcnosti zohrávať významnejšiu úlohu. Na Slovensku tento postoj zdieľa 39 percent respondentov, kým v marci to bolo 28 percent.

Na Slovensku vyjadrilo obavy zo zníženia svojej životnej úrovne v budúcom roku 71 percent respondentov, no v porovnaní s marcom ide o pokles o 15 percentuálnych bodov. V EÚ zdieľa túto obavu 73 percent opýtaných, pričom v marci 2023 ich bolo o šesť percent viac. Temer 40 percent Európanov v prieskume tvrdilo, že niekedy, alebo často mávajú problém uhradiť účty. Na Slovensku takýmto problémom čelilo 27 percent respondentov.

Prieskum realizovala Agentúra Verian (pôvodne Kantar Public) v dňoch 25. septembra až 19. októbra, a to na vzorke 26 523 respondentov. Účastníci prieskumu boli zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov, v Česku, Dánsku, vo Fínsku a na Malte bol doplnený video rozhovormi. Výsledky na únijnej úrovni boli vážené na základe počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ.