Azerbajdžan v utorok spustil „protiteroristickú operáciu“, v rámci ktorej sa zameriava na vojenské pozície v spornom regióne Náhorný Karabach. Stalo sa tak niekoľko hodín po tom, čo štyria vojaci a dvaja civilisti zomreli pri výbuchoch mín v Náhornom Karabachu.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany bezprostredne neposkytlo podrobnosti o akcii, len uviedlo, že „pozície na frontovej línii a hĺbkové, dlhodobé palebné body formácií arménskych ozbrojených síl, ako aj bojové prostriedky a vojenské zariadenia sú neschopné používať vysoko presné zbrane“. Azerbajdžan tvrdí, že „zneschopňujú“ len legitímne vojenské ciele.
Etnickí arménski predstavitelia v Náhornom Karabachu sa však vyjadrili, že oblasť okolo hlavného mesta Stepanakert a ďalšie obce čelia intenzívnej delostreleckej paľbe.
Správy vyvolali obavy, že by región mohla zasiahnuť ďalšia vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ako šesťtýždňové intenzívne boje v roku 2020.
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia trvá konflikt o spomenutý región, ktorý leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom. Počas bojov o región z jesene 2020 Azerbajdžan prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti. Rusko vtedy sprostredkovalo dohodu o prímerí.
Azerbajdžan však tvrdí, že odvtedy Arménsko do Náhorného Karabachu pašuje zbrane. Tieto tvrdenia viedli k blokáde cesty spájajúcej región s Arménskom, čo tam spôsobilo vážny nedostatok potravín a liekov. V pondelok do Náhorného Karabachu prišli dodávky múky a zdravotníckeho vybavenia od Červeného kríža. Miestni predstavitelia však tvrdia, že cestné spojenia s regiónom nie sú plne otvorené.
