Súčasný návrh zákona o zdanení sladených nápojov predstavuje ďalšiu sériu v boji proti zvyšujúcemu sa deficitu s vedľajším cieľom v boji proti obezite a následnému zníženiu zdravotných výdajov.
Avšak ako hovorí analytik finančných trhov XTB Marek Nemky, v súčasnosti nie je potvrdené, že by zníženie spotreby sladených nápojov prispievalo ku zníženiu obezity. To podľa neho znamená, že takáto navrhnutá daň bude predstavovať iba ďalší príjem do štátnej kasy.
Navyše, je to forma regresívnej dane, teda najviac zasiahne nízkopríjmových spotrebiteľov. Dane taktiež nie sú podľa analytika viazané na predmetný účel. Teda vybrané peniaze nemajú byť určené na aktívny boj proti obezite. „A navyše, zákon nemá stanovené jasné ciele, ako napríklad zníženie miery obezity, čo zníži náklady na zdravotníctvo,“ povedal Nemky.
Ministerstvo financií navrhuje zdaniť nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami pätnástimi centami za liter, pričom je nepodstatné, aké množstvo cukru sa v týchto nápojoch nachádza. Nad rámec plánuje zdaniť energetické nápoje obsahujúce viac ako 150 mg/l kofeínu sadzbou 30 centov za liter, taktiež zdaniť tekuté koncentráty, ako napríklad sirupy, sadzbou 1,05 eura za liter a taktiež tuhé koncentráty s pridaným cukrom alebo sladidlom, ako napríklad proteíny, šumienky, kakaové prášky a iné sadzbou 4,3 eura za liter.
Dáta z OECD poukazujú na prítomnosť obezity vo vyššej miere práve u žien s nižším stupňom vzdelania, pričom pri vyšších stupňoch vzdelania sa u žien miera obezity znižuje. Známa je samozrejme taktiež korelácia medzi stupňom vzdelania a platom, čo implikuje, že dosah dane bude vyšší práve u žien s nižším príjmom.
Zdroj: ShutterstockU mužov však nevidíme významný rozdiel miery obezity v závislosti od stupňa vzdelania. Štúdie však potvrdzujú hypotézu, že dopad dane zo sladených nápojov je relatívne vyšší práve u spotrebiteľov v horšej socio-ekonomickej pozícií. Z tohto dôvodu sa daň zo sladených nápojov rozhodol zrušiť napríklad štát Izrael v roku 2023, keďže to malo negatívny dopad práve na nízkopríjmové obyvateľstvo.
V súčasnosti je návrh zákona napísaný práve tak, že daň bude uvalená tiež na športové izotonické nápoje, na proteíny a gainery v prášku alebo proteínové nápoje, čím štát trestá ľudí za to, že športujú. Navyše, športovci majú zvýšený kalorický príjem z dôvodu vysokého kalorického výdaju, čo znamená, že v prípade stabilného pomeru spotreby nápojov a práškov na celkovom kalorickom príjme to opäť bude mať zvýšený dopad práve na športovcov.
Takáto forma dane nie je cudzia ani v zahraničí. Podobné formy dane môžeme vidieť naprieč Európskou úniou, a to v Portugalsku, Francúzsku, Írsku, Belgicku, Fínsku, Lotyšsku, Chorvátsku alebo Holandsku. „Tieto opatrenia však neboli také efektívne, keďže v EÚ pri popredných krajinách, ktoré ako prvé zaviedli túto daň ako Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Fínsko, sa nepreukázalo, že zavedenie dane vedie k zníženiu obezity,“ uviedol analytik. Nedá sa teda jasne tvrdiť, že nastolenie dane bude viesť k zníženiu miery obezity.
„Navyše, konzumentmi sladených vôd nie sú iba ľudia s nadváhou, ale taktiež aj bežní občania, ktorí podľa môjho názoru sú citlivejší na cenu sladených nápojov a sú to práve oni, ktorí pri zvýšení ceny obmedzia spotrebu,“ myslí si Nemky.
Zníženú spotrebu sladených nápojov sme videli aj na Slovensku. Spotreba sladených nápojov nám podľa Štatistického úradu SR od roku 2010 do roku 2020 poklesla až o 27 %. No miera obezity od roku 2010 do roku 2020 vzrástla o 0,6 percentuálneho bodu, teda z 18,4 % na 19 %. „Z dát tak vyplýva, že obezita nie je taký jednoduchý problém, ktorý je spôsobený práve a len sladenými nápojmi,“ uzavrel analytik.
