Slovensko zaostáva v plnení cieľov udržateľného rozvoja v kvalite vzdelávania, výskume aj v zelenej ekonomike. Podľa nového vydania indexu dosahovania cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDG) sa Slovensko umiestnilo za rok 2023 na 17. priečke spomedzi 34 európskych krajín.
S výnimkou Maďarska, ktoré obsadilo 24. priečku, tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi. Rakúsko sa umiestnilo na štvrtom mieste, Česko na siedmom a Poľsko na 13 mieste. Ako ďalej informuje Inštitút pre stratégie a analýzy, v rebríčku susedíme so Spojeným kráľovstvom (16. miesto) a Holandskom (18. miesto), ďalej nasledujú najmä krajiny južnej Európy a na spodku sú prevažne štáty Balkánu.
Od roku 2019 osciluje Slovensko svojím umiestnením medzi 17 a 21 miestom. „V posledných desiatich rokoch nás predbehlo Poľsko a vzdialilo sa nám Česko, ako aj priemer EÚ. Viac ako susedom sa nám zhoršili výsledky počas koronakrízy,“ komentuje inštitút.
Slovensko a jeho silné a slabé stránky
Ale poďme sa pozrieť na hlavné závery zo správy na Slovensko. Vo výsledkoch PISA testov detí vo veku 15 rokov v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti zaostávame za priemerom EÚ aj za susedmi. Zhoršili sme sa vo vplyve socioekonomického pozadia žiakov na ich výsledky, kde sme na úplnom chvoste EÚ tesne pred Rumunskom. Ďalšou negatívnou správou je výška výdavkov na výskum a vývoj, na Slovensku sa blížia k 1 % HDP a sú najnižšie v regióne. Priemer EÚ prevyšuje 2 %, pričom Rakúsko investuje v tejto oblasti viac než 3 % HDP.
Zdroj: TASRNiečím sa môžeme aj pochváliť. Silnou stránkou Slovenska je dlhodobo nízka miera príjmovej nerovnosti zachytená Giniho koeficientom. Podiel príjmu medzi najbohatšími 10 % obyvateľstva a najchudobnejšími 40 % je u nás najnižší v Európe. V emisiách oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív a výroby cementu sme na úrovni priemeru EÚ, v lepšej pozícii než Česko, Poľsko a Rakúsko.
Je to tak najmä vďaka významnej role jadra v našom energetickom mixe. Avšak podobne ako ostatné krajiny Európy máme stále ďaleko od ambiciózneho „net-zero“ záväzku EÚ znížiť bilanciu tvorby a pohlcovania emisií oxidu uhličitého na nulu do roku 2050.
V správe sa Slovensku tiež vyčíta relatívne nízka miera obehovosti, ktorá označuje, koľko použitého materiálu pochádza z recyklovaných výrobkov. Slovensko je na úrovni 8 % oproti takmer 13 % v EÚ. K sedemnástim cieľom udržateľného rozvoja pristúpila Slovenská republika v roku 2015 v deklarácii OSN. Ich plnenie vo forme indexu a sprievodnej správy každoročne vyhodnocuje nezávislá výskumná inštitúcia Sustainable Development Solutions Network.
