Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne.
Počet fiktívnych živnostníkov rastie
Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR.
Počet fiktívnych živností podľa NKÚ narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % ich dosiahnutých príjmov. Táto legislatívna zmena roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi. Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v 2021. Ide v priemere o 148-tisíc živnostníkov. Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší.
Úniky na odvodoch
Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhým najvýznamnejším dôvodom únikov na odvodoch na sociálnom poistení. „Dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec,“ upozorňuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodáva, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní. Tie chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ štát neprijal opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov. „Po štrnástich rokoch od finančnej krízy sú verejné rozpočty pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu či vysokú infláciu opäť v napätom stave. Vlády európskych krajín by sa preto mali zamerať na hľadanie riešení a viaceré národné kontrolné inštitúcie vidia kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií v prijatí pravidiel na obmedzenie fiktívnych živností,“ konštatuje Andrassy.
Slovensko je lídrom
Pre fiktívnych živnostníkov je charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy. Ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov. Dostávajú tiež priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce.
Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne. Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta. Zároveň malo druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta.
