Sedemdesiatosem percent Slovákov si je istých, že dokážu každý mesiac zaplatiť všetky svoje účty. Avšak len 46 % uviedlo, že má taký príjem, ktorý im dáva istotu, že dokážu hospodáriť so svojimi peniazmi bez rizika nezaplatenia účtov alebo väčšieho zadlženia sa. Najväčší tlak pociťujú Slováci v strednom veku.
Vyplýva to z januárového prieskumu spoločnosti Intrum na vzorke 20-tisíc Európanov, z toho tisíc Slovákov. „Väčšina Slovákov tvrdí, že sú schopní pokryť základné životné náklady, avšak na ostatné im zostáva málo. Aby sa udržali nad vodou, značne škrtia výdavky, a to aj na úkor zdravia,“ informuje výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.
Spotrebitelia na Slovensku profitujú z posilnenej finančnej disciplíny. V novembrovej vlne prieskumu 60 % plánovalo dôslednejšie sledovať, na čo míňajú svoje peniaze. Aktuálne v rámci prieskumu až 72 % respondentov potvrdilo, že tak aj robí. Sledujú svoje každodenné výdavky, ale súčasne menia aj nákupné zvyky.
Zdroj: Shutterstock„Najmä na Slovensku sme zaznamenali fenomén škrtenia domáceho rozpočtu. Viac ako polovica Slovákov sa začala obmedzovať, znižujú dobrovoľné výdavky, napríklad na tovar, či služby pre potešenie alebo spoločenské akcie. Zároveň v snahe znížiť sumu na nevyhnutné položky začala viac ako polovica ľudí uprednostňovať nákupy v diskontných predajniach,“ hovorí Musil.
Takmer polovica Slovákov vníma budúcnosť pesimisticky. Až 45 % Slovákov verí, že ich finančná situácia bude horšia než situácia ich rodičov. Štyria z desiatich tvrdia, že ich problémy začali mať negatívny vplyv na ich blízke vzťahy. Mnohí sa tiež cítia zaseknutí a neschopní uskutočniť potrebné zmeny. Len 38 % Slovákov si myslí, že si dokáže nájsť lepšie platenú prácu.
Viac ako polovica Slovákov tvrdí, že podniky vo všeobecnosti nie sú také ústretové, ako by sa od nich očakávalo, pokiaľ ide o finančné problémy, ktorým ako ich zákazníci v súčasnosti čelia. „Spoločnostiam odporúčame flexibilnejší prístup pri hľadaní platobných riešení. Vo väčšine prípadov totiž spotrebitelia neplatia účty, lebo toho nie sú schopní a nie preto, že nechcú. Za daných okolností je len málo pravdepodobné, že by programy agresívneho vymáhania dlhu boli účinné. Okrem toho môžu zvýšiť stres spotrebiteľov a zhoršiť ich už aj tak ťažkú situáciu,“ dodáva Musil.
