Počet odsúdených mladistvých sa za posledných desať rokov znížil o polovicu. Pokles zaznamenal Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Sučanoch. Informovalo o tom Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
Štátny tajomník MS SR Michal Sedliak spresnil, že k tomuto poklesu dochádza za posledné roky najmä pre trestnú politiku štátu, a to pre rozšírenie možností alternatívnych trestov a opatrení pre mladistvých páchateľov.
„Zaznamenávame ich častejšie využívanie v praxi, lebo trest odňatia slobody by mal byť krajným a posledným riešením, a to len v prípadoch, ak sa spácha mimoriadne závažná trestná činnosť. Napĺňajú sa tak aj medzinárodné dokumenty a dohody o ľudských právach, smernice, štandardy a odporúčania, ku ktorým sme viazaní,“ vysvetlil riaditeľ ústavu Michal Hrnčiar.
Ako MS SR ďalej uviedlo, príčinami a najčastejšími faktormi páchania trestnej činnosti u mladistvých je genetická podmienenosť, znížené rozumové schopnosti, duševné poruchy či rôzne poruchy osobnosti. Tiež ide často o mladistvých s nízkym alebo neukončeným vzdelaním a s nízkym právnym povedomím. Úlohu zohráva aj rodinné zázemie, spoločenské okolie, spoločenským okolím či sociálne vylúčenie.
Zdroj: Shutterstock„Špeciálnu skupinu tvoria deti, ktoré rodinné prostredie vôbec nepoznali a boli vychovávané v kolektívnych inštitučných zariadeniach. Kriminalitu zapríčiňuje aj negatívny vplyv médií, televízie s vysokým stupňom prezentácie fiktívnej a reálnej brutality, ktorá vedie k otupovaniu citlivosti detí voči zločinu,“ priblížilo ministerstvo a dodalo, že mladiství odsúdení v porovnaní s dospelými majú špecifické potreby v súvislosti s vývinovými osobitosťami.
„Personál musí byť erudovaný najmä v oblasti zaistenia práv, starostlivosti a ochrany mladistvých. U tejto skupiny odsúdených je potrebné dbať na ich zvýšené potreby a požiadavky v rámci vzdelávania, voľnočasových aktivít, režimových činností, individuálnych a skupinových foriem zaobchádzania,“ vysvetlil Hrnčiar, podľa ktorého je pri práci s nimi nutné prihliadať na špecifiká ich veku či komunikačné zručnosti. Ako doplnil, je potrebné im zadávať jasné hranice a korigovať ich správanie viac ako u dospelých.
„Snažíme sa u nich budovať spoločensky prijateľné formy správania a riešenia záťažových situácií, budovať adekvátny hodnotový systém, zvyšovať ich morálne a právne povedomie, podporovať ich v zmysluplnom trávení voľného času, viesť k udržiavaniu funkčných vzťahov a motivovať ich k dokončeniu vzdelania,“ vymenoval riaditeľ ústavu.
Ministerstvo spresnilo, že kriminalita sa netýka iba sociálne slabších, pretože niekedy aj v ekonomicky silných rodinách absentuje prítomnosť rodičov v domácnosti, a to pre pracovné vyťaženie. Vtedy sú pre dieťa málo časovo a citovo dostupní. „Dôsledkom toho je nadmerne benevolentná výchova bez dostatočnej výchovnej korekcie, čo vedie k tomu, že dieťa má nedostatok sebadisciplíny, nemá jasne stanovené hranice, prekračuje spoločenské normy bez adekvátnej spätnej väzby,“ uzavrel rezort spravodlivosti.
