Palestínska militantná skupina Hamas v sobotu 7. októbra podnikla bezprecedentný útok na Izrael a stovky ozbrojencov prenikli do obcí v blízkosti Pásma Gazy, píše britský spravodajský web BBC.
Najmenej 1 300 Izraelčanov bolo zabitých, zatiaľ čo desiatky vojakov a civilistov vrátane žien a detí v Gaze zadržiavajú ako rukojemníkov.
Viac ako 1 300 Palestínčanov bolo zabitých aj pri početných náletoch na Gazu, ktoré v reakcii na ne podniká izraelská armáda. Izrael na toto územie uvalil úplnú blokádu, v dôsledku ktorej mu odoprel potraviny, palivo a ďalšie základné potreby.
Zdroj: X/ISWTakisto zhromažďuje svoje sily pozdĺž hraníc s Gazou a Palestínčania sa pripravujú na pozemnú operáciu, ktorá by si mohla vyžiadať oveľa viac obetí.
Izrael pred rokom 1948 a Balfourova deklarácia
Veľká Británia prevzala kontrolu nad oblasťou známou ako Palestína po porážke Osmanskej ríše v prvej svetovej vojne, ktorá vládla tejto časti Blízkeho východu. Územie obývala židovská menšina a arabská väčšina, ako aj ďalšie menšie etnické skupiny.
Napätie medzi týmito dvoma národmi vzrástlo, keď medzinárodné spoločenstvo poverilo Spojené kráľovstvo úlohou vytvoriť v Palestíne „národný domov“ pre židovské obyvateľstvo.
Vyplývalo to z Balfourovej deklarácie z roku 1917, ktorá bola prísľubom vtedajšieho britského ministra zahraničných vecí Arthura Balfoura anglickej židovskej komunite. Deklarácia bola zakotvená v britskom mandáte nad Palestínou a v roku 1922 ju schválila novovytvorená Liga národov – predchodkyňa OSN.
Pre Židov bola Palestína domovom ich predkov, ale na túto krajinu si robili nárok aj palestínski Arabi, ktorí boli proti tomuto kroku.
Zdroj: ProfimediaV 20. až 40. rokoch 20. storočia sa počet židov, ktorí prichádzali do Palestíny, zvýšil. Mnohí z nich utekali pred prenasledovaním v Európe, najmä pred nacistickým holokaustom počas druhej svetovej vojny. Narastalo aj násilie medzi Židmi a Arabmi a voči britskej vláde.
V roku 1947 OSN odhlasovala rozdelenie Palestíny na samostatný židovský a arabský štát, pričom Jeruzalem sa stal medzinárodným mestom. Tento plán prijali židovskí predstavitelia, ale arabská strana ho odmietla a nikdy sa nerealizoval.
Ako a prečo vznikol Izrael?
V roku 1948 sa Veľká Británia už nedokázala vysporiadať s pretrvávajúcim problémom, preto sa stiahla a židovskí vodcovia vyhlásili vznik štátu Izrael. Mal slúžiť ako bezpečné útočisko pre židov utekajúcich pred prenasledovaním, ako aj ako národná vlasť Židov.
Boje medzi židovskými a arabskými milíciami sa zintenzívňovali už niekoľko mesiacov. Deň po vyhlásení izraelskej štátnosti zaútočilo päť arabských krajín.
Státisíce Palestínčanov utiekli alebo boli nútení opustiť svoje domovy počas tzv. al Nakba, čiže „katastrofy“. V čase, keď sa boje skončili prímerím v nasledujúcom roku, Izrael kontroloval väčšinu územia.
Jordánsko obsadilo územie, ktoré sa stalo známym ako Západný breh Jordánu, a Egypt obsadil Pásmo Gazy. Jeruzalem bol rozdelený medzi izraelské sily na západe a jordánske sily na východe. Keďže nikdy nedošlo k mierovej dohode, v nasledujúcich desaťročiach došlo k ďalším vojnám a bojom.
Zdroj: BBCNezákonné osady
Vo vojne v roku 1967 Izrael obsadil východný Jeruzalem a Západný breh Jordánu, ako aj väčšinu sýrskych Golanských výšin, Pásmo Gazy a egyptský Sinajský polostrov.
Väčšina palestínskych utečencov a ich potomkov žije v Gaze a na Západnom brehu, ako aj v susednom Jordánsku, Sýrii a Libanone. Izrael im ani ich potomkom nedovolil vrátiť sa do svojich domovov – podľa Izraela by to krajinu zahltilo a ohrozilo jej existenciu ako židovského štátu.
Izrael stále okupuje Západný breh Jordánu a nárokuje si celý Jeruzalem ako svoje hlavné mesto. Zatiaľ čo Palestínčania si nárokujú východný Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu. Spojené štáty sú jednou z mála krajín, ktoré uznávajú toto mesto ako hlavné mesto Izraela.
Za posledných 50 rokov Izrael vybudoval osady na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme, kde v súčasnosti žije viac ako 700 000 Židov. Osady sa považujú za nezákonné podľa medzinárodného práva. Takýto postoj zastáva okrem iných aj Bezpečnostná rada OSN a vláda Spojeného kráľovstva – hoci Izrael to odmieta.
Aké sú hlavné problémy medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi?
Existuje niekoľko otázok, na ktorých sa obe strany nedokážu dohodnúť. Patria medzi ne:
- Čo by sa malo stať s palestínskymi utečencami?
- Či by židovské osady na okupovanom Západnom brehu mali byť zachované?
- Či by si obe strany mali rozdeliť Jeruzalem?
- Či by mal popri Izraeli vzniknúť palestínsky štát?
Aké úsilie bolo vynaložené na vyriešenie týchto problémov?
Izraelsko-palestínske mierové rozhovory prebiehali s prestávkami od 90. rokov 20. storočia do roku 2010 a striedali sa s výbuchmi násilia.
V prvých dňoch sa zdalo, že je možné dosiahnuť mier na základe rokovaní. Séria tajných rokovaní v Nórsku sa stala mierovým procesom v Osle. Ten navždy symbolizovala slávnosť na trávniku Bieleho domu v roku 1993, ktorej predsedal prezident Bill Clinton.
V historickom okamihu Palestínčania uznali štát Izrael a Izrael uznal svojho historického nepriateľa, Organizáciu pre oslobodenie Palestíny (OOP), za jediného zástupcu palestínskeho ľudu. Bola zriadená Palestínska samospráva.
Čoskoro sa však objavili trhliny, keď vtedajší opozičný líder Benjamin Netanjahu označil Oslo za smrteľnú hrozbu pre Izrael. Izraelčania urýchlili svoj projekt usídľovania Židov na okupovaných palestínskych územiach. Novovzniknutá palestínska militantná skupina Hamas vtedy vyslala samovražedných atentátnikov, aby zabíjali ľudí v Izraeli a zmarili šance na dohodu.
Zdroj: TASR/APAtmosféra v Izraeli sa zhoršila a vyvrcholila vraždou izraelského premiéra Jicchaka Rabina, ktorú 4. novembra 1995 spáchal židovský extrémista.
V roku 2000 sa uskutočnili pokusy o oživenie mierového procesu – vrátane roku 2003. Vtedy svetové mocnosti vypracovali cestovnú mapu s konečným cieľom vytvoriť dva štáty, ktorá sa však nikdy nerealizovala.
Mierové snahy sa napokon zastavili v roku 2014, keď zlyhali rozhovory medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi vo Washingtone. Najnovší mierový plán – pripravený Spojenými štátmi v čase, keď bol prezidentom Donald Trump – nazval premiér Netanjahu „dohodou storočia“. Palestínčania ho však odmietli ako jednostranný a nikdy sa neuskutočnil.
Ak sa chceš dozvedieť prečo je IZRAEL S GAZOU práve teraz VO VOJNE, prečítaj si to v našom predchádzajúcom ČLÁNKU, kde ti prinášame odpovede na najčastejšie otázky o konflikte.
