V posledných dňoch sa opäť intenzívnejšie diskutuje o druhom dôchodkovom pilieri a potrebe jeho zmeny. V prvej polovici marca sa štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš vyjadril, že celý dôchodok musí byť garantovaný.
„Penzijný systém pozostávajúci z dvoch pilierov musí fungovať takým spôsobom, aby s absolútnou istotou garantoval ľuďom primeraný príjem po ukončení pracovne produktívneho obdobia života. To znamená, že toto ústavné právo musí garantovať nielen jedna z dvoch častí dôchodkového systému, ale systém celý,“ uviedol B. Ondruš.
Podľa analytika INESS Martina Vlachynského, pre vlády SMERu bol druhý pilier vždy tŕňom v oku a zasadili mu mnoho rán. „Najťažšími bolo zníženie príspevkov na menej než polovicu v roku 2012 a presun sporiteľov do dlhopisových fondov, ktorým ich vláda pripravila o niekoľko miliárd eur výnosov. Aj aktuálna vláda začala rovno tým, že opäť znížila príspevky,“ zhodnotil minulosť. Ako dodáva, druhý pilier je posledná tučná klobása, ktorá ešte leží na stole, a bol by v tom čert, aby sa z nej vláda nepokúsila odhryznúť.
Analytik preto očakáva ďalšie osekávanie príspevkov. „To okamžite vláde uvoľní stovky miliónov eur na financovanie 13. dôchodkov. Druhý pilier to tak zmení na nástroj len pre bohatých,“ dodáva. V úsporách v rámci druhého piliera je v súčasnosti takmer 15 mld. eur.
„Zdá sa, že táto vláda nemá žiadne zábrany, no i tak si nemyslím, že by sa tieto peniaze pokúsila priamo znárodniť tak, ako to skoro spravil Orbán v roku 2011 či poľská vláda v roku 2016. Malo by to značné právne, ekonomické aj politické dopady. Samotný SMER v podobe Erika Tomáša chcel II. pilier dokonca v roku 2018 ústavne zagarantovať,“ komentuje analytik INESSu. Ako ďalej pokračuje, môžu sa pokúsiť II. pilier rozleptať a následne dať sporiteľom ponuku, ktorá sa neodmieta – ich peniaze „zachrániť“ v Sociálnej poisťovni.
Ondruš si myslí, že súčasný stav nie je v súlade s ústavou a nestačí, že v konzervatívnych fondoch musia dôchodkové správcovské spoločnosti garantovať aspoň vklady, keď už nie nejaké minimálne zhodnotenie. Dôvodom podľa neho je, že do týchto fondov sa majetok pracujúceho presúva povinne až v čase, keď už ani najoptimistickejšie výnosy nemôžu zabezpečiť primeranú penziu, ak sa už dovtedy vklady ľudí dostatočne nezhodnotili.
„Neexistujú dôkazy, že druhý pilier nášho penzijného systému prispieva k dobrým dôchodkom, alebo dokonca lepším, aké by boli bez neho. Presvedčiť o tom verejnosť pod tlakom masívnej populistickej kampane útočiacej na pocity oveľa viac než na racionálnu stránku ľudí si bude vyžadovať veľa času. Okrem toho, nemožno ignorovať, že DSSky dokážu investovať desiatky miliónov zo svojich veľkých ziskov do manipulácie verejnej mienky. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnej situácii mali usilovať o zrušení druhého piliera, čo navyše neumožňuje ani súčasné znenie ústavy,“ zdôrazňuje.
Návrhom Ondruša je, aby sa zaviedla povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov, čiže aj v akciovom a indexovom. „Uznávam, že je to krátky investičný horizont, preto by si prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom. „Benchmarkom“ by mohla byť napríklad tzv. predvolená investičná stratégia,“ vysvetľuje Ondruš.
„Pointa druhého piliera je nútiť vládu, aby v časoch demografickej hojnosti, teda 2,5 pracujúcich na jedného dôchodcu, financovala výpadok v prvom pilieri a tým nechala pre budúce vlády vankúš na časy demografickej biedy, teda keď budeme mať len 1,5 pracujúceho na jedného dôchodcu v roku 2050. Znie to možno pateticky, ale druhý pilier je jediná šanca na zachovanie slušného „verejného“ dôchodku pre dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Bohužiaľ, štát a vláda pozerajú nie dekády a už ani nie roky, ale iba mesiace dopredu,“ hodnotí analytik.