Nový koncept Čistých hôr, teda projektu zameraného na zbieranie odpadkov vo Vysokých Tatrách, uspel. Konštatuje to Správa Tatranského národného parku (TANAP), podľa ktorej sa do 45. ročníka od septembra do novembra zapojilo dokopy 912 účastníkov. Spolu vyzbierali 1 645 kilogramov odpadkov prevažne v tatranských osadách a okolí.
Pomohlo zálohovanie
Informovala o tom dnes Jana Tomalová zo správy národného parku. Oproti minulým rokom vo vreciach končilo menej plastových fliaš i plechoviek, prírode podľa TANAPu pomohlo ich zálohovanie.
Správa Tatranského národného parku stavila v tomto roku na inovovaný model akcie, ktorá mala viac ako štyri desaťročia skôr podobu hromadného upratovania Tatier. Po novom sa ochranári rozhodli hlavný deň vynechať a dobrovoľnícku snahu presmerovať do menších akcií, primárne počas septembra i októbra. Cieľom bolo využiť ochotu účastníkov čo najadresnejšie.
Zdroj: PexelsRzmanitá účasť
Väčšinu z tohtoročných dobrovoľníkov tvorili školáci, ktorých prišlo v rámci dvadsiatich skupín zo základných škôl 648. Tatry však čistilo aj 92 škôlkarov spolu s piatimi učiteľmi. Veľký kus roboty odviedlo sedem kolektívov a ruku k dielu priložili i šiesti horolezci a ôsmi dobrovoľníci zo súkromnej skupinky.
„Najviac smetí vyzbierali účastníci v intravilánoch a v ich okolí, išlo najmä o Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu, okolo ktorých sa nachádzalo doslova smetisko. Dobrovoľníci nechodili po chodníkoch, ale po porastoch, v ktorých zbierali obaly od potravín, bežné smeti, vreckovky, ale i množstvá stavebného odpadu či pneumatiky,“ sumarizoval koordinátor akcie Igor Stavný.
Skvelý výsledok
V roku 2019 sa na Čistých horách zúčastnilo 1 548 dobrovoľníkov, ktorí vyzbierali 1 224 kilogramov odpadu. „V prepočte vychádza približne 800 gramov odpadu na jedného účastníka. V roku 2023 pripadá 1,85 kilogramu vyzbieraných odpadkov na jedného účastníka. Môže za to fakt, že dobrovoľníkov organizátori usmerňovali na také plochy, kde je smetí viac,“ doplnila Tomalová.
Nový koncept Čistých hôr podľa TANAPu priniesol možnosti prilákať väčší počet skupín a adresnejšie ich v Tatranskom národnom parku prerozdeliť. Skupiny, ktoré ochranári poslali do vysokohorského prostredia, však nepriniesli veľa smetí. „Myslenie turistov sa za vyše štyri dekády existencie Čistých hôr zmenilo. Do najstaršieho slovenského národného parku dnes chodí už minimum turistov, ktorí sa rozhodnú obaly z jedla či plastové fľaše odhodiť vo vysokohorskom priestore. V tatranských osadách a v ich okolí, ako i v bezprostrednej blízkosti prístreškov či ciest však možno konštatovať opak,“ priblížila Tomalová.
