Ústava SR nedáva veľké kompetencie prezidentovi krajiny, jeho voľbu by bolo dobré vrátiť do rúk Národnej rady (NR) SR. V rozhovore pre TASR to uviedol kandidát na hlavu štátu Andrej Danko.
Skonštatoval, že pri voľbe prezidenta občanmi dochádza k zbytočnému konfliktu, keď hlava štátu nadobudne pocit, že má byť protiváhou vlády. Rozhovor s Dankom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na prezidenta SR.
Čo vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta Slovenskej republiky?
Nezradiť Slovensko, hájiť jeho záujmy a počúvať hlas národa vtedy, keď to potrebuje. Tak mala napríklad konať prezidentka Zuzana Čaputová, keď tu bolo ochorenie COVID-19.
Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu a bez ktorej by ste si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne, ktorú neplánujete používať?
Najdôležitejšia kompetencia prezidenta je vrchný veliteľ ozbrojených síl. Kompetencia, ktorú by podľa mňa prezident nemal mať, je menovanie veľvyslancov do zahraničia, teda schvaľovanie po schválení vládou. Týka sa to aj Slovenskej informačnej služby.
Prezident by podľa mňa nemal mať pri menovaní riaditeľa SIS kompetenciu. Právomoc, ktorú by som neplánoval používať, je, že by som určite nevozil za štátne peniaze bývalých sponzorov, ako to urobila prezidentka na nedávnej služobnej ceste v Kanade.
Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?
Každý, kto to hovorí, je buď zástupca veľkej politickej strany, alebo tomu nerozumie. Treba si uvedomiť, že Slovensko má jednokomorový systém a pre nás zmena volebného systému nemôže byť prijateľná. V štátoch, ako je Česko, kde majú dve komory, to má svoj význam.
V tejto etape je pre nás volebný systém, ktorý máme v súčasnosti, dostatočný. Druhou otázkou je, či by sa nemalo zmeniť fungovanie politických strán, aby na ich kandidátke boli ľudia zastúpení z regiónov. SNS mala najlepšiu regionálnu kandidátku. Povedal som, že prezident by mal rešpektovať to, čo schváli parlament, ale beriem to tak, že právo veta tu je a kým máme jednokomorový parlament, tak by som to vetoval ako prezident.
Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.
Štyri roky som bol predseda parlamentu a nikdy sme nespochybnili naše členstvá v žiadnej organizácii. To, že kritizujeme systém fungovania Európskej únie, je niečo iné, ako ju rozbíjať. Európska únia speje do záhuby, ak sa nezreformuje. To isté sa týka NATO. Podľa mňa by bol lepší projekt pre Európu, keby spolupracovali európske armády a nie, aby sa rozhodovalo o velení v NATO z pozície záujmov USA.
Zdroj: TASRPrezident SR je aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?
SNS bola pri všetkých modernizačných projektoch, či to boli „osemkolky“, či to bola výmena lietadiel a kúpa stíhačiek F-16 a mnohé iné. My sme za budovanie slovenských ozbrojených síl. To, čo urobil Jaroslav Naď (exminister obrany, poznámka TASR), že rozdal všetky funkčné mechanizmy a odovzdal ich na Ukrajinu, s tým nie sme stotožnení. Dnes Slovensko potrebuje protiraketový systém, potrebujeme doplniť pozemné vojská. Takže modernizácia je nevyhnutná, aj keď si viem predstaviť, že by tie peniaze radšej mohli ísť na platy zdravotníkov.
Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.
Som proti tomu, kým bude na Ukrajine konflikt, aby sme sa o tom bavili. Ukrajina by mala byť nárazníkovou zónou medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Určite by som Ukrajinu v Európskej únii nerád videl. Radšej by som videl v Európskej únii Srbov alebo Čiernu Horu.
Má byť prezident protiváhou vláde? Prečo?
Nie som zástanca voľby prezidenta občanmi. Podľa mňa je to narušenie systému našej ústavy, pretože ústava bola stavaná na to, že prezidenta volí parlament. Ukazuje sa to ako funkčné aj v Maďarsku. Tento náš polovičný systém práve rozbíja fungovanie štátu, keď prezident nadobudne pocit, že má dôveru občanov.
Tak isto má však dôveru občanov koalícia premiéra. Potom vzniká konflikt a tento konflikt je zbytočný. Keby prezident bol volený parlamentom, tak by žiadna takáto otázka nemala ani význam, pretože napätie vzniká z ega prezidenta, ktorý má pocit, že má vyvažovať múdrosť vlády. Zbytočne to ide na škodu jeho funkcie reprezentovať štát. Naša ústava prezidentovi veľa kompetencií nedáva, takže ak by som mal možnosť, vrátil by som voľbu prezidenta do parlamentu a navrhol by som zvoliť Roberta Fica (Smer-SD).
O prezidentský palác zabojuje v tohtoročných voľbách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
 SR. V rozhovore pre TASR to uviedol kandidát na hlavu štátu Andrej Danko.){kind=link}