Viac ako polovica vodných tokov na Slovensku, teda povrchových vôd, nie je v dobrom stave. Dôvodom sú najčastejšie prehradenia, umelé zásahy do vodných tokov, korýt, do dna, ktoré spôsobujú zhoršenú kvalitu vody.
„A potom samozrejme voda z potokov súvisí s podzemnou vodou, čiže vplýva aj na to, čo pijeme my,“ uviedla v rozhovore pre štúdio SITA manažérka programu pre ochranu vôd z mimovládnej organizácie WWF Slovensko, Martina Paulíková. WWF Slovensko podporuje ochranu, výskum a obnovu životného prostredia.
Vyhodnotenie stavu vodstva sa robí v rámci celej Európskej únie, spoločným cieľom v celej Európe je dosiahnuť aspoň dobrý stav všetkých vôd. Podľa Paulíkovej sa to však nedarí, pretože si nesieme z minulosti rôzne poškodenia a znečistenia, staré environmentálne záťaže.
Z hodnotenia však ale zároveň vyplýva, že sa zlepšuje znečistenie z veľkých zdrojov. „Už nevidíme v riekach nejakú farebnú vodu, ktorá by vytekala z priemyselných závodov na Považí alebo nevidíme na riekach penu či niečo podobné. Ak áno, tak väčšinou ide o havárie alebo nejaké jednorázové znečistenie. Problémom však zostávajú environmentálne záťaže,“ zdôraznila.
Ako príklad uviedla vrakunskú skládku, ktorá znečisťuje podzemnú vodu v Žitnom ostrove, na východnom Slovensku sú znečistené podzemné zdroje v Poši, či na rieke Slaná. „V rieke bola oranžová voda. Ide o znečistenie z bane, pravdepodobne tam došlo k nejakému technickému zlyhaniu pri jej zatváraní a voda sa dostala na povrch. Toto je veľký problém a myslím si, že sa budeme musieť pripraviť na to, že environmentálne záťaže nám budú spôsobovať častejšie problémy,“ pokračuje ďalej Paulíková. Netreba ani pripomínať, že keď sa znečistí aj relatívne malé množstvo vody, môže znehodnotiť jej veľké množstvo.
Ekológovia žiadajú, aby sa robil integrovaný manažment povodí, nielen vodných tokov. Prečo? Ekosystémy viac či menej závisia od vody. „To, čo urobíme na jednej strane údolia, sa nám skôr či neskôr premietne aj na druhej strane. Treba si uvedomiť, že tá rieka tam je, aj keď ju nevidíme, je pod zemou. A práve to prepojenie cez ekosystémy, cez ovzdušie, cez pôdu, cez podzemie spôsobuje, že voda ako zdroj je tak citlivá a zraniteľná,“ vysvetľuje ekologička.
A ako je podľa ekológov nastavená legislatíva na Slovensku vo vzťahu k ochrane vodných tokov? „Legislatíva nie je úplne zlá, z veľkej časti je preklopená z Európskej únie, kde ochrana vôd je verejný záujem tak čo sa týka pitnej vody, ako aj vôd pre ekosystémy. Na druhej strane je diskutabilná aplikácia legislatívy a vymožiteľnosť práva. V tomto na Slovensku, vo všeobecnosti až zlyhávame. Aj keď máme napríklad zakázanú výstavbu v oblastiach, kde sa rieka vylieva – my to voláme inundačné územie alebo záplavové územie, tak nezriedka sa tam nejakým spôsobom výstavba dostane, vybudujú sa protipovodňové múriky alebo ochrana, ale týmto spôsobom sa rieka odreže od krajiny. Nemôže tak sýtiť podzemné vody,“ vysvetľuje Martina Paulíková.
Nezriedka tak vlastne zrýchlime tok vody a prenesieme riziko povodne nižšie. Nemalo by sa to stávať, ale stáva sa to. „Potom sú tu rôzne lokálne problémy, že ľudia si chcú v týchto oblastiach stavať domy. Vymožiteľnosť teda považujem za problematickú, ako aj aplikáciu právnych predpisov,“ zdôrazňuje.
Na mieste je aj otázka, čo môžeme urobiť pre ochranu našich riek spoločnosti a čo každý jeden z nás ako jednotlivec. Martina Paulíková z WWF Slovensko jednoznačne vyzýva, aby sa ľudia zapojili do zberu odpadu v našich riekach a ich okolí. Možno sa tam stretnú rôzne skupiny ľudí, ktoré sa bežne nestretávajú – poľovníci, ekológovia, ľudia zo samosprávy, deti zo škôlky a zistia, že máme zavedenú reguláciu, ktorá škodí prežitiu organizmov v ekosystéme. WWF Slovensko bude onedlho spúšťať aplikáciu, ktorá bude mapovať bariéry na vodných tokoch. Bude fungovať na princípe, že ľudia sa budú prechádzať popri riekach a tým nám pomôžu zmapovať nepotrebné a škodlivé bariéry. Už onedlho ju predstaví verejnosti.
