Úvodný pohovor môžete už aj na Slovensku absolvovať s umelou inteligenciou. Podľa prieskumu agentúry Grafton slovenskí personalisti začínajú pri práci využívať schopnosti umelej inteligencie (AI). Tí, ktorí sa s jej nástrojmi už zoznámili, oceňujú ich praktické výhody aj možnosti uplatnenia.
Najviac pracovníkov v oblasti HR, ktorí v súčasnosti s umelou inteligenciou pracujú (až 59 % z nich), ju využíva pri vyhľadávaní a oslovovaní kandidátov, a to najmä na tvorbu náborových textov a obrázkov pre reklamu. Nasleduje komunikácia so súčasnými zamestnancami a ich školenie so zhodným podielom 24 %. Chatbot alebo voicebot využíva na komunikáciu s kandidátmi 10 % personalistov.
„Chatbot, ktorý máme na našich webových stránkach, sme vyvinuli približne pred štyrmi rokmi a dnes je k dispozícii v piatich jazykových mutáciách. So záujemcom o prácu dokáže absolvovať typický rozhovor, ktorý by inak musel urobiť náborový pracovník, a výsledky sú naozaj zaujímavé. Náš chatbot má otázky prispôsobené pre tri typy zamestnancov, a to pracovníkov v administratíve, pre sektor IT a kandidátov pre výrobné závody. S uchádzačmi o prácu vo výrobe absolvoval už takmer 30 tisíc komunikácií, z čoho viac než v polovici prípadov boli výsledkom odsúhlasený profil uchádzača a odovzdaný kontakt,“ upresnila expertka Grafton na inovácie a digitálny marketing Irena Žďárová.
Podľa jej slov takýto písomný pohovor trval približne sedem minút a spokojnosť uchádzačov s ním bola v priemere viac než 90 %. Len absolvovaním takýchto úvodných pohovorov im pritom chatbot ušetril 2,7 pracovného úväzku. Jeho prínos je podľa expertky Graftonu aj v tom, že viac než polovica týchto konverzácií sa mohla odohrať mimo pracovnú dobu, čo vyhovuje väčšine uchádzačov, pre náborových pracovníkov by to však bol problém. Keďže chatbot dokáže vygenerovať uchádzačovi v prípade záujmu aj životopis, výsledkom je aj viac než 2-tisíc životopisov.
Zdroj: ShutterstockPodobne prospešný môže podľa Žďárovej byť aj voicebot, a to najmä pri zahraničných pracovníkoch, pri ktorých môže byť problém nájsť dostatok náborárov ovládajúcich daný jazyk. „My sme voicebot využili pri nábore uchádzačov z Ukrajiny, ktorí zareagovali na našu reklamnú kampaň. Voicebot následne uchádzačom telefonoval a dokázal od nich získať základné informácie, ktoré boli pre zamestnávateľa dôležité. Približne za pol roka absolvoval takmer 1 500 hovorov a potvrdený záujem o prácu bol v 12 % z nich, čo je pri tomto type náboru celkovo skvelé číslo,“ doplnila expertka.
Podľa výsledkov analýzy Graftonu má široká verejnosť na Slovensku z AI zmiešané pocity a pri pracovnom pohovore uchádzači aj naďalej uprednostňujú osobný kontakt s personalistom. Asi 35 % oslovených kandidátov sa pri hľadaní práce už s umelou inteligenciou stretlo a 44 % z nich uviedlo, že mali z tejto komunikácie pozitívny pocit.
Približne 30 % reagovalo neutrálne a 26 % negatívne. U zamestnancov všeobecne prevládajú v súvislosti s umelou inteligenciou v 57 % prípadoch pozitívne v 29 % neutrálne emócie. Asi 5 % z nich uviedlo ako hlavnú emóciu hnev. „Z týchto výsledkov možno usudzovať, že prevažná časť pracovníkov na Slovensku považuje technológiu AI za pokrokovú a uvedomujú si jej prínos do budúcnosti,“ vyhlásila riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group Jitka Kouba.
Odborníci zároveň upozorňujú, že k využitiu AI v oblasti personalistiky treba pristupovať veľmi citlivo. Podľa nich nástroje AI dokážu veľmi účinne pomôcť v každodennej agende personalistov, a to naozaj pri mnohých činnostiach. Stále však ide o nástroj, takže človek s ním musí vedieť pracovať a správne ho používať. Dôležité je najmä to, aby rozumel danej téme a dokázal AI usmerňovať.
„Umelá inteligencia je veľmi silný a všestranný nástroj v našich rukách, v čom spočívajú nielen jej výhody, ale aj riziká. Mnohé negatíva a dôsledky spojené s jej používaním si pritom zrejme ešte v plnej miere neuvedomujeme, a nie sú ani legislatívne dostatočne ošetrené. Vývoj tejto technológie bol veľmi rýchly, takže mnoho právnych otázok tu ešte nie je doriešených, aj preto je pri používaní umelej inteligencie namieste veľká opatrnosť. Treba si dať pozor napríklad na to, aké dáta s AI zdieľame, veľmi citlivo treba pristupovať aj k narušovaniu práv tretích strán, ako sú trebárs autorské práva,“ uzavrela Irena Žďárová.
.){kind=link}