Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Uplynulo 20 rokov od okamihu, keď sonda Voyager dosiahla hranicu slnečnej sústavy, vedci ohlásili objav najstaršej čiernej diery a uplynulo 100 rokov od narodenia vynálezcu integrovaného obvodu Jacka Kilbyho. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Americká vesmírna sonda Voyager 1 sa nachádza 162,2 astronomických jednotiek (AU) od Zeme, čo je viac ako 24 miliárd kilometrov. AU je jednotka dĺžky a rovná sa priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Voyager 1 sa pohybuje vo voľnom medzihviezdnom priestore a momentálne je najvzdialenejším pozemským objektom vo vesmíre.
Sonda Voyager 1
V pondelok 6. novembra uplynulo 20 rokov od okamihu, keď vedci ohlásili, že sa sonda priblížila k hranici slnečnej sústavy.
Kozmickú sondu Voyager 1 vypustila NASA do vesmíru 5. septembra 1977 z Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral. Jej nosičom bola raketa Titan 3E Centaur. Poslaním sondy bolo preskúmať a vyfotografovať vzdialené planéty slnečnej sústavy. Niekoľko dní predtým (20. augusta) vyštartoval aj identický Voyager 2, vzhľadom na vyššiu rýchlosť je však sonda Voyager 1 od Zeme už omnoho ďalej.
Zdroj: TASR/APInformačná revolúcia, každodenné používanie počítačov, smartfónov, internetu či sociálnych sietí, to všetko sa odvíja od vynálezu integrovaného obvodu. Na jeho vývoji má zásadný podiel americký fyzik a laureát Nobelovej ceny Jack Kilby. V stredu 8. novembra uplynulo 100 rokov od jeho narodenia.
Najstaršia čierna diera
Míľnikom jeho života sa stal rok 1958. Kilby vytvoril prvý integrovaný obvod s veľkosťou kancelárskej spinky. Ten sa stal predchodcom takých vynálezov, ako je čip typu Pentium, ktorý sa nachádza v dnešných počítačoch.
„Teraz bude možné dosiahnuť hustotu elektronických prvkov vyššiu než 30 miliónov na kubickú stopu v porovnaní s 500-tisícmi na kubickú stopu, čo bola najvyššia hustota prvkov dosiahnutá pred týmto vynálezom,“ povedal vtedy Jack Kilby, ktorý si dal svoj obvod ihneď patentovať.
Vedci odhalili dosiaľ najstaršiu čiernu dieru, ktorá sa sformovala iba 470 miliónov rokov po veľkom tresku. Má preto 13,2 milióna rokov. Výsledky štúdie zverejnenej v pondelok v časopise Nature Astronomy vychádzajú z pozorovaní Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) a röntgenového observatória Chandra X-Ray a potvrdzujú teórie o existencii supermasívnych čiernych dier krátko po vzniku vesmíru.
Supermasívne čierne diery sa zvyčajne nachádzajú v strede galaxií a ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí niekoľkých miliónov až stoviek miliárd hmotností Slnka.
Zdroj: Shutterstock
