Slovenský podnikateľ má zvyčajne nižší dôchodok ako zamestnanec. Z čoho žije potom ako senior?

Takmer vo všetkých krajinách Európskej únie dostane podnikateľ nižší starobný dôchodok ako zamestnanec, aj keď obidvaja platia odvody z príjmu na úrovni priemernej mzdy.

Podnikateľ na Slovensku by mal mať podľa teoretického výpočtu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o desať percent nižší starobný dôchodok z povinného systému, než rovnako zarábajúci zamestnanec. Budúce dôchodkové zabezpečenie samostatne zarábajúcich je navyše oslabené, ak nie ochromené, nedodržiavaním pravidiel.

Viac ako na dôchodok z povinného dôchodkového systému sa podnikatelia vo vyspelých krajinách s rozvinutou podnikateľskou kultúrou spoliehajú na predaj svojho podniku. Ten je podľa OECD ich najvýznamnejším zdrojom príjmu na dôchodku.

Ľudia vo vyššom veku zvyčajne vlastnia etablovanú firmu. Ak začali podnikať v mladšom veku, v preddôchodkovom období môžu mať vybudovanú rastovú spoločnosť s ukotvenými odberateľmi, dodávateľmi a zamestnancami. Medzi podnikateľmi nad 50 rokov je výskyt stabilných firiem častejší ako medzi ostatnými podnikateľmi.

Zdroj: Shutterstock

Platí to aj pre Slovensko, hoci v užšom meradle ako v Európskej únii. V Únii možno každú desiatu firmu staršieho vlastníka považovať za etablovanú na trhu. Znamená to, že firma platí mzdy, odvody a platby obchodným partnerom nepretržite viac ako 3 a pol roka. Slovensko má nižšiu mieru etablovaných firiem starších vlastníkov, ale rozbeh podnikania je častejší ako v Únii.

Problémom je predaj podnikov. Podľa OECD v krajinách Európskej únie zmení vlastníka približne 450-tisíc malých a stredných podnikov ročne s vplyvom na viac ako dva milióny zamestnancov a na celé odberateľsko-dodávateľské reťazce. Európska komisia odhaduje, že až jedna tretina týchto prevodov končí neúspešne.

Do prevodu podniku vstupujú okrem pôvodného a budúceho vlastníka aj banky, poisťovne, právnici, regulačné či dohliadacie orgány. Zložitým aspektom prevodu je aj ocenenie podniku. Na zložitosť a pomalosť procesov dlhodobo upozorňuje Európska komisia, OECD a ďalšie medzinárodné inštitúcie, ale vlády reagujú pomaly.

V Európe je niekoľko podporných neziskových iniciatív, ktoré fungujú na princípe prepájania predávajúcich s podnikateľmi, ktorí chcú prevziať existujúcu firmu. Do siete sú zapojené aj profesijné asociácie a bankové domy. Tie poskytujú školenia, finančnú podporu a iné služby podnikateľom, z ktorých väčšinu tvoria práve starší ľudia, odchádzajúci na dôchodok.