Slovensko by malo podstatne viac diverzifikovať export, a to nielen sektorovo ale aj teritoriálne. Ako ďalej v rozhovore pre portál sita.sk povedal predseda Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek, aktuálne totiž 60 % nášho exportu pripadá na automotive priemysel a na neho naviazané firmy a 90 % našich vývozov smeruje na trhy Európskej únie.
Zlá pozícia
„Toto nie je vôbec bezpečná pozícia. Je to veľmi monotónna záležitosť. Akákoľvek kríza v automobilovom priemysle, akákoľvek kríza v Európskej únii, automaticky veľmi tvrdo zasiahne slovenskú ekonomiku. Z krízového pohľadu je nutné diverzifikovať,“ myslí si Parízek. V tomto smere by mohla pomôcť slovenská ekonomická diplomacia, ktorá však podľa exportérov pre nedostatok ľudských zdrojov a financií ako aj nesystémovosť nefunguje efektívne.
„My máme ekonomických diplomatov, tí, ktorí sa viac snažia a zaberajú v tom teritóriu, tak dosahujú nejaké výsledky, iní možno trochu menej a už vôbec sa k tomu nejakým spôsobom centrálne nepristupuje, že by sa to vyhodnocovalo, alebo že by sa udávali adekvátne stratégie, ktoré by sa napĺňali. Malo by sa to robiť aktívnejšie, efektívnejšie a mal by to mať štát viac systémovo uchopené. Výsledky hovoria o tom, že to nejde správnym smerom,“ zhodnotil Parízek.
Zdroj: ShutterstockNeefektívna organizácia
Podľa neho v celom systéme chýba jednotné riadenie a smerovanie, ktoré by sa napĺňalo aj na základe určitého politického zadania. Realizáciu slovenskej zahraničnej politiky, respektíve ekonomickej diplomacie označil za veľmi spontánnu. „Je potrebné, aby sme našli politický konsenzus a politické zadanie zo strany vlády na to, aby sa začala zahraničná obchodná politika reálne napĺňať a realizovať, tak ako to robia v okolitých štátoch,“ pokračoval.
Veľmi zle ja na tom Slovensko podľa Parízeka aj v porovnaní s našimi susedmi. „Dovolím si tvrdiť, že katastrofálne. Dalo by sa dokonca povedať, že je to v aktívnom rozklade,“ skonštatoval. V tejto súvislosti poukázal aj na personálne obsadenie. Za posledné roky totiž podľa neho neustále klesá počet našich ekonomických diplomatov. „Niekedy ich bolo 50, dnes už ich nie je ani 40. Podobným trendom za päť – desať rokov možno nebude tých ekonomických diplomatov ani desať,“ upozornil.
Ďalším problémom je podľa Parízeka aj fakt, že sa problematike exportu, respektíve zahraničného obchodu a ekonomickej diplomacii venujú tak Ministerstvo zahraničných vecí SR ako aj rezort hospodárstva. Tento stav reflektuje nedokončenú reformu z roku 2011. Obchodní radcovia boli presunutí pod ministerstvo zahraničných vecí, avšak kompetencia zahraničného obchodu zostala gesčne na ministerstve hospodárstva. Výkon agendy je tak podľa exportérov relatívne rozpoltený.
„Nepovedal by som, že to je nejaká svetová výnimka. Faktom ale je, že podpora zahraničného obchodu je na Slovensku z môjho pohľad veľmi nesystémová a neefektívna. A určite je to aj zapríčinené aj tým, že si to delia nielen tieto dva rezorty, ale aj rôzne podriadené agentúry. A skôr sa stáva, že štát vytvára duplicity, funguje neefektívne, bez synergii, eventuálne nespolupracuje a v niektorých prípadoch dokonca bojuje sám so sebou. Určite by pomohlo, keby sa táto oblasť zreformovala, zjednotila, zefektívnila,“ uzavrel Parízek.
Rada slovenských exportérov je profesionálna platforma firiem a odborníkov, ktorá vznikla v roku 2020 s ambíciou podporovať slovenský zahraničný obchod a presadzovať ich záujmy súkromného sektora v celospoločenskej diskusii. V súčasnosti má vyše 100 partnerov a členov zo všetkých segmentov, ktorí exportujú produkty a služby do celého sveta.
