Obyvatelia Slovenska majú silný záujem o ochranu životného prostredia. Uvedomujú si potrebu znižovania škodlivých dopadov skládkovania a hľadania riešení na využívanie obnoviteľných zdrojov energií. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Neuropea, a ako sa ukázalo, pre takmer 97 percenta obyvateľov je ochrana životného prostredia dôležitá. Za veľmi dôležitú vníma túto tému 63 percenta respondentov. Za nepodstatnú ju pokladajú tri percentá opýtaných. Podľa agentúry Neuropea, ktorá prieskum robila na vzorke 1 000 respondentov, výsledky poukazujú na environmentálnu zodpovednosť Slovákov a tiež na ich silný záujem o environmentálnu problematiku.
Podľa CEO agentúry Neuropea Petra Papaneka sú výsledky prieskumu dobrou správou, a to vzhľadom na aktuálnu celospoločenskú potrebu zavádzať udržateľné modely správania, nové udržateľné environmentálne politiky založené na princípoch cirkulárnej ekonomiky či využití obnoviteľných zdrojov energie.
„Stále však ostáva veľký priestor na zvyšovanie informovanosti a environmentálnej gramotnosti v populácii. Nedostatok informácií a nepochopenie problematiky je často najväčšou bariérou pri zavádzaní potrebných zmien,“ vysvetlil Papanek.
Skládky sú problém
Ako prieskum ďalej ukázal, väčšina opýtaných sa zhodla aj v otázkach škodlivosti skládok pre životné prostredie. Takmer 80 percent obyvateľov Slovenska vníma skládky ako nebezpečné či už s väčším, alebo s výraznejším negatívnym dopadom na životné prostredie.
Približne 20 percent opýtaných nevníma skládky ako nebezpečenstvo a predpokladá len ich minimálny dopad na životné prostredie. Necelé dve percentá respondentov dokonca verí, že skládky sú úplne bezpečné a nemajú žiaden negatívny vplyv na životné prostredie. „V súčasnosti Slovensko recykluje okolo päť percent komunálneho odpadu a k plánovanému cieľu 65 percent sa blížime pomaly,“ uviedol analytik portálu Energie-portal.sk Radovan Potočár.
Prieskum ďalej ukázal, že využívanie odpadu ako obnoviteľného zdroja energie by privítalo 80 percent opýtaných. „Pre 13 percent respondentov je však výroba elektrickej energie a tepla z odpadu stále neznámym pojmom. Pre zvyšných takmer sedem percent ľudí táto alternatíva nie je vítaná,“ informovala agentúra. Potočár vysvetlil, že Slovensko každoročne posiela na skládky milión ton odpadov a súčasne dováža takmer všetky energetické suroviny. „Energetické využitie odpadov je príležitosťou, ako pristúpiť k obom problémom zároveň. Slovensko takto môže riešiť kľúčovú výzvu odpadového hospodárstva, odkloniť odpady zo skládok, a zároveň znížiť závislosť od dovozov plynu a ďalších palív,“ spresnil Potočár.
Z prieskumu vyplynulo, že viac ako 70 percent opýtaných by bolo za výstavbu zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov v ich okolí. Zvyšných takmer 30 percent respondentov by s výstavbou takéhoto zariadenia skôr alebo vôbec nesúhlasilo. „Tento počet do veľkej miery korešponduje s počtom ľudí, ktorí nesúhlasia s energetickým zhodnocovaním odpadov alebo o tomto procese nemajú dostatok informácií,“ uzavrela agentúra Neuropea.
