Skúsenosti s cigaretami má viac ako štvrtina neplnoletých, s e-cigaretou a s nikotínovými vrecúškami takmer desatina a celkovo má skúsenosť aspoň s jedným z týchto produktov približne tretina mladistvých.
Deti sa najčastejšie k týmto výrobkom dostanú predovšetkým cez priateľov alebo im ich niekto ponúkne. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre ministerstvo školstva. Dáta sa zbierali na viac ako 1800 mladistvých na jeseň minulého roka.
„Tretí najčastejší dôvod, ako sa deti a tínedžeri dostavajú k cigaretám a tabakovým výrobkom určeným na fajčenie, je, že si ich vedia priamo kúpiť v obchode, trafike, na čerpačkách a v iných obchodoch. Opýtaní neplnoletí mladí ľudia dokonca uviedli, že vo viac ako v polovici prípadov im bez problémov predali klasické cigarety, e-cigarety, zahrievaný tabak i nikotínové vrecúška, ak si daný výrobok chceli kúpiť,“ ozrejmil sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Zdroj: ShutterstockVýsledky prieskumu tiež ukázali, že pätina opýtaných detí a mladých ľudí, ktorí majú skúsenosť s fajčením cigariet, ich vyskúšali už na prvom stupni základnej školy. Takmer štvrtina skúšala fajčiť na druhom stupni a sedem percent na strednej škole, keď boli ešte neplnoletí.
Negatívne dopady na zdravie
Fajčenie od skorého veku sa podpisuje pod väčšiu únavu detí, pokles ich výkonu a častejšie bolesti hlavy. Neplnoletým fajčiarom sa tiež rýchlejšie kazia zuby a z estetického hľadiska v jeho dôsledku viac trpia zápachom z ústnej dutiny a je tiež jedným z faktorov nezdravej pleti a predčasnej tvorby vrások, priblížila Zuzana Kamendy z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave.
„Mladý človek navyše často fajčí pod vplyvom rovesníkov. V partii sa môžu vyskytovať aj iné drogy, napríklad alkohol, marihuana alebo iný spôsob konzumácie nikotínu. Napríklad čoraz populárnejšie nikotínové vrecúška majú omnoho vyšší obsah nikotínu ako klasické cigarety. Bežná cigareta obsahuje asi osem miligramov (mg) nikotínu, beztabakové vrecúško obsahuje 20 mg, tabakové neraz aj viac. Z toho vyplýva, že má silný stimulačný a psychoaktívny účinok a vyšší adiktívny potenciál v porovnaní s klasickou cigaretou,“ upozornila Kamendy.
Celoživotné následky
Podľa jej slov až 90 percent tvrdých dospelých fajčiarov začalo fajčiť už v tínedžerskom veku. „Na Slovensku patria medzi štyri najčastejšie príčiny smrti kardiovaskulárne ochorenia, onkologické ochorenia, chronické respiračné ochorenia a metabolické ochorenia. Ročne na ne zomrie viac ako 50.000 ľudí. Fajčenie zapríčiňuje alebo priamo ovplyvňuje všetky z nich. V mladom veku má však ešte závažnejší dosah na zdravie, pretože telo a psychika sú ešte vo vývoji,“ vysvetlila Kamendy.
Častým dôvodom, prečo študenti fajčia, je podľa stredoškolského pedagóga Petra Guldana aj stres. Je aj spolutvorcom preventívneho projektu H3KNISA. V rámci neho prinášajú do škôl workshopy v malých skupinkách študentov s lektormi a spíkrami, ktorí sa snažia motivovať, povzbudiť, ale aj naučiť študentov, ako prekonávať strachy, stresy alebo aj úzkosti. „Čo im opäť umožní vnímať nepríjemnejšie situácie optimistickejšie a nezaháňať stres a obavy fajčením,“ dodal.
