Je „prakticky isté“, že rok 2023 bude najteplejším v histórii vedenia záznamov. Konštatujú to viaceré vedecké orgány vo svete po tom, ako údaje európskej klimatickej služby Copernicus ukázali, že október mal mimoriadne vysoké teploty. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Jeden teplý mesiac za druhým
V dôsledku emisií uhlíka a klimatického fenoménu El Niño bol október už piaty rekordne teplý mesiac v rade. Globálne priemerné teploty vzduchu boli podľa Copernicusu v danom mesiaci o 0,4 stupňa Celzia vyššie ako predchádzajúce najvyššie teploty v októbri 2019. Tiež bol október o 1,7 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálny priemer, a teda obdobie predtým, ako ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá.
„Skutočne nevidíme žiadne známky toho, že by sa tohtoročná séria výnimočných mesiacov, v ktorých boli zaznamenané rekordy, v dohľadnej dobe skončí,“ povedal pre BBC News klimatológ Zeke Hausfather z Berkeley Earth. „A v tomto bode je vo všetkých súboroch údajov prakticky isté, že rok 2023 bude najteplejším rokom v histórii. To je viac ako 99% šanca,“ dodal.
Je v podstate nevyhnutné, že rok 2023, ktorý sprevádzali vlny horúčav, záplavy a požiare, bude najteplejší v histórii záznamov. Je totiž mimoriadne nepravdepodobné, že posledné dva mesiace tohto roka zvrátia daný trend, keďže vysoké teploty vo svete pokračujú aj v novembri. Počet dní, ktoré prekročili politicky významný prah otepľovania 1,5 stupňa Celzia, už dosiahol nové maximum.
Horúčavy majú ničivé dopady
Júl bol taký teplý, že mohol byť najteplejším mesiacom za posledných 120-tisíc rokov, zatiaľ čo priemerné septembrové teploty prekonali predchádzajúci rekord o neuveriteľného 0,5 stupňa Celzia. Odborníci odhadujú, že extrémne globálne teploty budú pokračovať aj v roku 2024.
Vedci poukazujú aj na to, že rekordné teploty majú vo svete vážne dôsledky. „Skutočnosť, že vidíme tento rekordne horúci rok, znamená rekordné ľudské utrpenie. Počas tohto roka extrémne horúčavy a suchá, ktoré tieto extrémne teploty ešte zhoršili, spôsobili tisíce úmrtí, spôsobili, že ľudia prišili o živobytie, boli vysídlení a tak ďalej. Toto sú rekordy, na ktorých záleží,“ povedala klimatologička Friederike Otto z Imperial College London.