Separatistická vláda v Náhornom Karabachu vo štvrtok oznámila svoje rozpustenie. Uviedla, že medzinárodne neuznaná republika Náhorný Karabach prestane existovať do konca roka. Rozhodnutie nasleduje po minulotýždňovej rýchlej vojenskej operácii Azerbajdžanu, ktorej cieľom bolo úplne získať región späť po troch desaťročiach vlády separatistov.
Po ofenzíve a dohode o prímerí, ktorú sprostredkovali ruské mierové jednotky, začali Azerbajdžan a separatistické orgány Náhorného Karabachu rozhovory o „opätovnom začlenení“ regiónu späť do Azerbajdžanu. Azerbajdžanské úrady sa zaviazali rešpektovať práva etnických Arménov v regióne a obnoviť dodávky po 10-mesačnej blokáde.
Dekrét citoval dohodu dosiahnutú minulý týždeň o ukončení bojov, na základe ktorej Azerbajdžan výmenou za zloženie zbraní a rozpustenie vlády umožní „slobodný, dobrovoľný a nerušený pohyb“ obyvateľov Náhorného Karabachu. Podpísal ho separatistický prezident Samvel Šachramanjan.
Mnohí miestni obyvatelia sa však obávajú represálií a rozhodli sa odísť do Arménska. Do štvrtkového rána podľa arménskych úradov do krajiny ušla viac ako polovica obyvateľov regiónu – 66 500 ľudí, pričom prílev neutícha. Zatiaľ nie je jasné, či v Náhornom Karabachu zostane niektorý z etnických Arménov, ktorí tento región obývali.
Zdroj: TASRŠachramanjanov dekrét vo štvrtok vyzval obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí odišli, „aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie, ktoré ponúka Azerbajdžanská republika, aby sa potom mohli individuálne rozhodnúť o možnosti zostať v Náhornom Karabachu“.
Azerbajdžanské úrady vo štvrtok obvinili bývalého šéfa separatistickej vlády v Náhornom Karabachu Rubena Vardanjana, a to z financovania terorizmu, vytvárania nelegálnych ozbrojených formácií a nelegálneho prekročenia štátnej hranice. Vardanjana, miliardára, ktorý zbohatol v Rusku, zatkli deň predtým, keď sa pokúšal prejsť do Arménska. Eskortovali ho do hlavného mesta Baku. Jeho zatknutie podľa agentúry AP naznačuje zámer Azerbajdžanu rýchlo presadiť svoju kontrolu nad regiónom.
