Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, znamená to prevzatie najväčšieho podielu zodpovednosti za krajinu a jej občanov. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v pléne parlamentu a požiadala vládu Roberta Fica (Smer-SD) a poslancov, aby vládnu novelu Trestného zákona neprijali.
Vyzvala ich, aby akýmkoľvek významným zmenám v trestnej legislatíve predchádzala riadna odborná diskusia a medzirezortné pripomienkové konanie. Zároveň skonštatovala, že predložená novela Trestného zákona môže byť v rozpore s Ústavou SR. Dodala, že zmeny prinášajú hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces.
Hlava štátu je toho názoru, že nesprávne či dôkladne nepripravené nastavenie úpravy trestného práva by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou.
„Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho, samozrejme, nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku. Vyjadrenia opozičných poslancov tu smerujú tak povediac do tmy. Môžu prísť s akýmkoľvek argumentom, avšak bez nároku na to, že by sa ním niekto zaoberal,“ myslí si prezidentka Čaputová. Chýbajúca odborná diskusia podľa nej znásobuje riziká spojené s touto novelou.
Ficova vláda prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní odôvodňuje údajným masívnym porušovaním ľudských práv obvinených, o ktorých má svedčiť niekoľko rozhodnutí ústavného súdu.
„Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami ústavného súdu a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí,“ tvrdí hlava štátu. Z rozhodnutí ústavného súdu, ktoré minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) doručil prezidentke, sa len šesť od roku 2020 týka Úradu špeciálnej prokuratúry. Avšak podľa Čapurovej ani v jednom z nich nebola konštatovaná neústavnosť samotného trestného konania.
Vláda taktiež argumentuje slovami, že súčasná novela vychádza z návrhu, ktorý predložil exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH). Ten sa však dištancuje od aktuálne prerokúvaných zmien. Jeho novela bola podrobená odbornej diskusii v riadnom legislatívnom konaní.
Politika je o moci
„Úprimnejšie zdôvodnenie zrýchleného legislatívneho konania preto vidím skôr vo výroku predsedu vlády. Politika je o moci a toto je mocenské rozhodnute´,“ povedala prezidentka. Dodala, že aj víťaz volieb musí rešpektovať zákony a ústavu, pretože výkon moci je nimi v demokratickej spoločnosti limitovaný.
Schválením novely by sa premlčacie lehoty vo väčšine prípadov skrátili o polovicu. Prezidentka tvrdí, že páchateľ sa tak môže v týchto prípadoch za polovičný čas stať beztrestným.
„Štvorkombinácia spomenutého zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania, by bola rezignovaním štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže znamenať odklon od ochrany princípov právneho štátu,“ upozornila Čaputová.
Viac ako tisíc živých spisov zo špeciálnej prokuratúry sa má po jej zrušení v skrátenom legislatívnom konaní presunúť na osem krajských prokuratúr. Prezidentka Čaputová súčasne zdôraznila, že sa tak má stať zo dňa na deň.
„Generálna amnestia“
„Ak by predložené návrhy nadobudli účinnosť čo i len na jednu sekundu, v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt navždy zanikne trestnosť tisícov už spáchaných majetkových a hospodárskych trestných činov. Zanikne aj zodpovednosť ich páchateľov. A to aj v prípade mimoriadne závažných trestných činov, ktorými boli spôsobené značné finančné škody,“ uviedla prezidentka vo svojom prejave.
Odborníci sú toho názoru, že by išlo o „generálnu amnestiu“ týchto skutkov a poškodení sa nikdy nedomôžu spravodlivosti. „Znamená to teda, že postavenie poškodených by sa výrazne zhoršilo obmedzením možnosti domáhať sa náhrady škody. A teda hrozí prinajmenšom porušenie ich ústavných práv na ochranu majetku. Myslite, prosím, aj na práva týchto osôb, keď budete o návrhoch hlasovať,“ dodala.
Prezidentka zároveň ocenila prístup predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ktorý avizoval zmeny v predloženej novele. „Treba však zároveň dodať aj to, že nebyť politického a verejného tlaku, dnes by s najväčšou pravdepodobnosťou novela týchto zákonov už platila,“ myslí si.
Prezidentka je toho názoru, že väčšina poslancov rozumie argumentom, ktoré v pléne zaznievajú. Zároveň je však presvedčená, že keby ktokoľvek iný robil takéto významné zmeny v skrátenom legislatívnom konaní, bili by na poplach. „Nemám o tom žiadnu pochybnosť,“ doplnila.