V sobotu 30. septembra pôjde väčšina populácie k volebným urnám. Budeme voliť strany či politikov do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré a ktorí sú nám najviac sympatickí a zhodujeme sa s ich názormi.
Časť ľudí, ktorá si splní túto občiansku povinnosť, však mnohokrát netuší, ako funguje parlament a čo znamenajú pojmy ako koalícia, opozícia a iné. Ak sa chceš v politike trochu zorientovať a vedieť sa o nej porozprávať aj s kamošmi, ktorí sú v nej zbehlí, tento článok ti možno pomôže.
Zdroj: TASR - Martina KrikováVoľby, volebné právo a systém
Slobodné voľby sú základom demokratického štátu. „Základom slobodných a spravodlivých volieb je všeobecné, rovné a priame volebné právo s tajným hlasovaním,“ uvádza sa v Malom parlamentnom slovníku Národnej rady Slovenskej republiky.
Volebné právo znamená, že občan má možnosť vybrať si svojich zástupcov, toto právo mu je udelené dosiahnutím vekovej hranice 18 rokov. V iných štátoch môže byť táto hranica posunutá – napríklad v susednom Rakúsku môžu voliť už od 16 rokov, tiež aj na Malte.
Volebný systém je súhrn pravidiel a určuje to, ako sa počet získaných hlasov vo voľbách prenesie na poslanecké či iné mandáty.
Pozn. red.: Mandát dostáva po vyhlásení výsledku volieb zastupiteľský zbor, volený občanmi, od ktorých dostáva časovo obmedzené poverenie na výkon ústavnej funkcie. Mandát taktiež udeľuje práva a povinnosti spojené s výkonom funkcie poslancov. (NR SR)
Parlament vs. vláda
Ľudia si zvyknú mýliť parlament s vládou, prípadne si myslia, že je to to isté. Je však medzi nimi rozdiel. Parlament je volený zastupiteľský orgán, ktorý zastupuje svojich občanov, prostredníctvom neho sa podieľajú na správe vecí verejných. Postavenie a funkcie parlamentu upravuje ústava. Parlament pozostáva zo 150 poslancov a delí sa na koalíciu – parlamentnú väčšinu – a opozíciu.
Pozn. red.: Ústava je „zákon zákonov právneho poriadku“. „Ide o základný zákon, ktorý upravuje organizáciu štátu, jeho formu a štruktúru, ochranu ústavnosti, ako aj zásady vzťahov medzi štátom a občanmi.“ (NR SR)
Vláda je vrcholný orgán výkonnej moci na čele s predsedom, ktorý dostane poverenie na jej zostavenie od prezidenta. Zostavením vlády je väčšinou poverená strana či hnutie, ktoré získalo v parlamentných voľbách najviac hlasov.
Schvaľovaná je parlamentom, ktorý jej vyslovuje alebo nevyslovuje dôveru. Okrem predsedu ju tvoria podpredsedovia vlády a ministri, ktorí riadia jednotlivé rezorty, ako napríklad ministerstvo financií, zdravotníctva či obrany.
Zdroj: TASRKoalícia a opozícia
Na to, aby vznikla koalícia, musí mať buď jedna strana, alebo skupina strán parlamentnú väčšinu, to znamená minimálne 76 kresiel. Koalíciu väčšinou zostavuje strana či hnutie, ktoré vo voľbách dostalo najvyšší počet hlasov. Ak sa víťazovi volieb nepodarí zostaviť takzvanú vládnu koalíciu s minimálnym počtom 76 poslancov, toto právo sa posúva na politický subjekt, ktorý skončil vo voľbách na druhom mieste.
Prípad, keď po parlamentných voľbách dostala strana toľko hlasov, že samotná zastupovala parlamentnú väčšinu, sa udial v roku 2012. Ficov Smer vtedy získal viac ako 44 percent hlasov voličov, tým pádom získal v parlamente 83 kresiel.
Spravidla by mala vzniknúť koalícia po voľbách do niekoľkých týždňov, aj keď to nie je časovo obmedzené. Máme v histórii Slovenska aj príklad, keď zostavenie koalície trvalo niekoľko mesiacov – konkrétne rok 1994. Po voľbách, ktoré sa vtedy konali koncom septembra, sa nová koalícia sformovala až v decembri.
Opozíciou sa nazývajú všetky strany, ktoré sa po voľbách dostali do parlamentu, no nie sú súčasťou vládnej koalície. Môžu prinášať návrhy zákonov, no tým, že sú v parlamentnej menšine, potrebujú zväčša hľadať podporu aj u svojich koaličných kolegov.
Pravica, ľavica a stredové strany
Pozn. red.: Politické spektrum je ozaj široké a rôznorodé, preto je niekedy veľmi náročné presne zadefinovať niektoré politické subjekty, či sú len pravicové, alebo ľavicové. Niektoré pravicové strany si môžu zobrať prvky z ľavicových, a naopak.
Označenie politických strán pojmami ľavicové či pravicové je asi ich najzákladnejšie radenie. Aj keď sa nedajú úplne presne zadefinovať tieto výrazy, ľavicovými stranami sa myslia tie, ktoré sa označujú ako socialistické, sociálno-demokratické či komunistické. Ľavičiari sa viac orientujú na strednú vrstvu obyvateľstva, snažia sa zmazať sociálne rozdiely medzi občanmi.
Pravica sa viac zameriava na rozhodnutia jednotlivcov, podporuje slobodný trh a podnikanie. Štát až tak nezasahuje do životov občanov. Do pravice sa môžu radiť konzervatívne, kresťanskodemokratické aj niektoré liberálne strany a hnutia.
V politike sa pohybujú aj strany či hnutia, ktoré označujeme ako krajnú pravicu či krajnú ľavicu. Ide o neumiernené politické subjekty. Najmä krajne pravicové strany sú na vzostupe naprieč celou Európou a zvyknú sa označovať aj ako extrémistické.
Nájdeme aj stredové strany, ktoré sú ideologicky medzi ľavicou a pravicou, či stredopravé alebo stredoľavé, ktoré sa nakláňajú viac na jednu stranu.
Zdroj: TASR - Martina KrikováReferendum
Referendum umožňuje občanom, aby sa spolupodieľali pri tvorbe štátnej vôle. Môžu v ňom hlasovať o prijatí či odmietnutí návrhu alebo zákona. Referendum môže vyhlásiť iba hlava štátu, a to na základe uznesenia Národnej rady SR alebo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 350-tisíc občanov. Referendum si vyžaduje nadpolovičnú účasť, aby mohlo byť platné.
Naposledy takéto referendum prebehlo 21. januára 2023. Otázka vtedy znela: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
