Poliaci tento víkend volia v parlamentných voľbách. Budú rozhodujúce nielen pre politické smerovanie krajiny, ale aj pre bezpečnosť a politiku celého regiónu. Prieskumy však naznačujú, že 45 percent voličov ešte stále nie je rozhodnutých, komu odovzdajú svoj hlas a či vôbec pôjdu voliť. Informoval o tom web televízie Euronews.
Mobilizačná kampaň
Z prieskumov vyplýva, že v tejto skupine voličov je „o niečo viac žien ako mužov,“ spresnila Katarzyna Wodniaková, expertka na sociálnu politiku z Trinity College Dublin. Wodniaková súčasne upozornila, že „ženy sú vo všeobecnosti viac prodemokratické a progresívnejšie“ a „ak sa rozhodnú voliť, môže to znamenať, že ich hlas môže voľby zmeniť“.
S cieľom povzbudiť ženy, aby uplatnili svoje právo voliť, sa v Poľsku rozbehla apolitická kampaň s názvom „Ženy, na voľby!“, ktorá voličkám pripomína práve fakt, že v tesných voľbách môže mať každý hlasovací lístok rozhodujúci vplyv.
„Na vrchole zoznamu dôvodov, prečo ženy nevolia, je, že neveria, že ich hlas môže byť dôležitý. Ďalšie odpovede sú, že neveríme politikom a neveríme politike,“ uviedla Katarzyna Rozenfeldová z kampane „Ženy, na voľby!“.
„Niekto nedávno veľmi múdro povedal, že sloboda je možnosť voľby. Svoju slobodu si veľmi vážim, preto idem voliť. Nemusíme spolu súhlasiť, ale môžeme ísť voliť všetci,“ vysvetlila Agnieszka Wožniaková-Staraková, ktorá je známou rozhlasovou a televíznou moderátorkou.
Web projektu „Ženy, na voľby!“ pripomína, že Poľsko je jednou z prvých krajín na svete, kde ženy získali volebné právo. Od roku 1918, krátko po znovuzískaní nezávislosti, mohli vykonávať volebné právo a byť volené do verejných funkcií. Poľsko zaviedlo volebné právo žien skôr ako USA a mnohé terajšie krajiny Európskej únie – Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko či Grécko.
Nedôverujú politikom
Euronews dodala, že príčinou neúčasti poľských voličov vo voľbách je aj nedostatok dôvery v politikov. Voliť odmieta 10 percent voličov.
„Nemám absolútne žiadnu dôveru v politikov a myslím si, že si to politici zaslúžili. Verím v priamu demokraciu, nie v parlamentnú demokraciu. Myslím si, že treba hlasovať v prospech konkrétnej veci, napríklad počas referenda, a nedávať neobmedzenú plnú moc osobe, ktorá by sa mohla rozhodovať tak či onak. Nemám žiadnu kontrolu nad tým, čo budú títo ľudia robiť potom,“ argumentovala aktivistka Zenobia Zaczeková.
Nedeľné hlasovanie o zložení poľského parlamentu rozhodne o tom, či vládnuca konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) získa bezprecedentné tretie funkčné obdobie a bude pokračovať vo svojej euroskeptickej politike, alebo či sa k moci v Poľsku dostanú opozičné sily, konštatovala začiatkom tohto týždňa agentúra AP.
