Podpora autoritárskych strán dosahuje v Európe rekordne najvyššiu úroveň. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a spresnil, že index autoritárskeho populizmu, ktorý zverejnili think tanky Timbro a Epocenter, ukazuje, že 26,9 percenta Európanov v 31 krajinách podporuje autoritárske politické strany ako na ľavom, tak aj na pravom krídle politického spektra. To je historicky najvyššia hodnota.
Ako spresnil inštitút, politické strany sa zvyčajne usilujú o jeden alebo viacero z troch všeobecných cieľov, a to získať funkciu, hlasy a vplyv. Index skúma to, do akej miery sa populistickým stranám podarilo dosiahnuť dva z týchto cieľov, a to hlasy a funkcie.
Inštitút spresnil, že k nárastu podpory pravicového autoritárstva a populizmu viedli obavy v súvislosti s prisťahovalectvom. Radikálna ľavica čelí neustálemu poklesu. Ako inštitút spresnil, Maďarsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Poľsko majú najvyššiu podporu populistických strán a poskytujú varovanie pred prijímaním populistických politík.
Naopak, najnižšiu podporu populistických strán majú Chorvátsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Luxembursko a Malta. Slovensko sa spomedzi 31 krajín umiestnilo na desiatom mieste. Inštitút spresnil, že štúdia medzi populistické a autoritárske strany zaradila Smer-SD, Slovenskú národnú stranu (SNS), stranu Kotlebovci-ĽSNS a hnutie Republika. Najväčšiu pozornosť venovali strane Smer-SD. „Korene strany v slovenskej sociálnej demokracii v kombinácii s jej nacionalizmom ju najlepšie charakterizujú ako ľavicovo-populistickú a národno-konzervatívnu stranu. V ekonomických otázkach je ľavicová, v sociálnych otázkach konzervatívna a v posledných rokoch sa stala euroskeptickou, pričom Fico je blízkym spojencom Maďarska v Bruseli,“ uvádza sa v záveroch správy.
Štúdia si všímala aj útoky predsedu vlády na Ústavný súd, pokusy presadzovať zmeny, ktoré by oslabili schopnosť súdnictva stíhať korupciu, ako aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ako sa v správe ďalej uvádza, strana Smer-SD vykazuje silné autoritárske tendencie a Fico „vo viacerých ohľadoch testoval hranice demokracie.“ V správe sa rovnako spomína aj návrh na reformu verejnoprávneho vysielania, kedy by bolo verejnoprávne médium RTVS priamo podriadené parlamentu a rezortu kultúry. Štúdia brala do úvahy aj skutočnosť, že Strana európskych socialistov pozastavila Smeru členstvo v roku 2006 a rovnako tomu bolo aj v októbri 2023. Silným faktorom bolo aj zahraničnopolitické pôsobenie strany a jej predsedu. „Smer má znepokojujúce ruské väzby. Strana bola financovaná ruskou bankou a výrazne propagovala verejnú mienku v prospech Ruska. Keď sa Fico v októbri 2023 ujal funkcie premiéra, vláda oznámila, že okamžite pozastaví vojenskú pomoc Ukrajine,“ uvádza sa v záveroch.
