Po zemetrasení na východe Slovenska nasledovalo 13 dotrasov. Dva boli s magnutúdom približne 1,3 a 1,5 a bolo ich možné lokalizovať. Jedenásť dotrasov bolo tak slabých, že boli nelokalizovateľné. Na dnešnej tlačovej besede o tom informoval seizmológ Univerzity Komenského (UK) a Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Moczo spolu s generálnym riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV Jánom Madarásom.
Následky zemetrasenia
Ústav vied o zemi SAV dostal 2 485 vyplnených makroseizmických dotazníkov. Ako informoval Moczo, zatiaľ boli poslané zo 115 lokalít. Škody na budovách boli hlásené v 160 dotazníkoch, pričom mnohé budovy a domy sú vo vážnom stave. „Treba si uvedomiť, že z tých najpostihnutejších obcí neprišli dotazníky a hlásenia, pretože ľudia majú starosti úplne iné, než vyplňovanie dotazníkov,“ dodal Moczo.
Zdroj: TASRSeizmológ ďalej ubezpečili, že minulotýždňové zemetrasenie nijakým spôsobom neohrozilo, neobmedzilo ani nezasiahlo do prevádzky jadrových elektrárni Mochovce a Bohunice.
„Treba vedieť, že kvôli bezpečnosti prevádzky jadrových elektrární funguje v oboch elektrárňach algoritmus založený na snímaní seizmického pohybu, ktorý umožní včasný zásah do prevádzky – od obmedzenia až po úplné odstavenie,“ spresnil Moczo a pokračoval s tým, že pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia, ktoré môže otriasť aj väčším územím než zemetrasenie na východe Slovenska, sa časom monotónne zvyšuje, pretože od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení na našom území.
Monitorovanie prebieha nepretržite
„To nemôže znamenať nič iné len prípravu ďalších zemetrasení,“ dodal seizmológ. Ako ďalej vysvetlil, zemetrasenia monitorujú nepretržite a nepretržitá je aj automatická lokalizácia zemetrasení. Seizmologická služba však vykonáva interpretačný dohľad len v režime pracovných dní. Moczo tak ocenil pohotovosť slovenských seizmológov, ktorí informáciu o zemetrasení na východe podali v priebehu hodiny.
Seizmológ ďalej informoval o tom, že stav finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení a výskumu ohniskových zón na Slovensku je jednoznačne nedostatočný. „Seizmické stanice národnej siete i lokálnej siete na východnom Slovensku potrebujú jednorazovú injekciu investičných prostriedkov, aby mohli riadne fungovať a potenciálne sa dostať na úroveň európskeho štandardu,“ uviedol Moczo. Dodal, že sú potrebné prístroje na monitorovanie a skúmanie ohniskových zón, a tak, ako sa to deje na celom svete. Vždy po zemetrasení sa v postihnutej oblasti inštaluje čo najhustejšia sieť seizmometrov, pretože každý údaj je veľmi dôležitý.
„Nemáme investičné prostriedky na to, aby sme zakúpili súčiastky, ktoré už nefungujú. Je nutné zaviesť dostatočné financovanie národnej siete i lokálnej siete, inak bude pokračovať degradácia týchto sieti a miera nefunkčnosti,“ uzavrel Moczo s tým, že na Slovensku je aj málo seizmológov, ktorých je v rámci UK a SAV iba sedem, pričom chýba aj odborník, ktorý by sa venoval prevádzke a opravám seizmologických staníc.
Zemetrasenie na východe Slovenska udrelo v pondelok 9. októbra o 20:23. Podľa oddelenia seizmológie SAV malo lokálne magnitúdo 4,9, hĺbku 17,8 kilometra a epicentrum v obci Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou). Zemetrasenie spôsobilo materiálne škody, obete na životoch hlásené neboli. Niekoľkosekundové otrasy hlásili nielen obyvatelia zo Slovenska, ale aj okolitých krajín.
