Po voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktoré prebehnú od 6. do 9. júna vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, by sa mohlo stať aj to, že sa na čele hlavných inštitúcií Únie ocitnú iba ženy. Na štvrtkovú analýzu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Po eurovoľbách sa medzi hlavné európske politické skupiny rozdelia pozície predsedu Európskej komisie (EK), europarlamentu (EP) a Európskej rady, ku ktorým sa pridáva aj vplyvná funkcia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci.
V diplomatických kruhoch v Bruseli sa podľa Politica už teraz v tejto spojitosti často spomínajú štyri ženské mená: Ursula von der Leyenová, Roberta Metsolová, Mette Fredriksenová a Kaja Kallasová.
Podľa Politica by von der Leyenová mohla aj po eurovoľbách zostať v pozícii šéfky Komisie a Metsolová v doterajšej funkcií predsedníčky europarlamentu, obe za Európsku ľudovú stranu (EPP). Súčasná dánska premiérka Frederiksenová sa spomína ako možná predsedníčka Európskej rady za Stranu európskych socialistov (PES), zatiaľ čo estónska premiérka Kallasová by mohla byť šéfkou diplomacie EÚ ako zástupkyňa liberálov (ALDE).
Politico zdôrazňuje, že zatiaľ o obsadení týchto postov nepadlo žiadne rozhodnutie. Po eurovoľbách často dochádza k prekvapeniam počas politických rokovaní o najvyšších pozíciách, pričom okrem ženských mien sa v tejto súvislosti aktuálne spomína aj veľa mužských kandidátov. Rozhodnutie o predsedovi EP je pritom skôr na europoslancoch a politických frakciách ako na šéfoch štátov a vlád.
Podľa Politica však existuje viacero aspektov, vďaka ktorým kombinácia štyroch uvedených političiek dáva zmysel.
Geografická rovnováha
Tento scenár by sa mohol stať realitou, ak by sa európski ľudovci a socialisti umiestnili na prvých dvoch miestach v eurovoľbách. Liberáli by sa podľa prieskumov, na ktoré sa odvoláva Politico, ocitli až na štvrtej priečke, keďže treťou najsilnejšou skupinou sa môže stať euroskeptická krajná pravica Identita a demokracia (ID). Piate miesto v novozvolenom europarlamente by mohlo pripadnúť Európskym konzervatívcom a reformistom (ECR).
Podľa Politica ID ani ECR zrejme nezískajú v inštitúciách EÚ nijakú vysokú pozíciu, aj keď sú špekulácie, že ECR by mohla dostať podpredsednícke kreslo v eurokomisii. Uvedený scenár kombinácie štyroch političiek by zaistil aj geografickú rovnováhu, keď východná Európa by mala zástupkyňu z Estónska, Západ by reprezentovala Nemka von der Leyenová, sever Európy Frederiksenová z Dánska a južné štáty Metsolová z Malty.
Ak sa do tohto zoznamu pridajú aj mená Francúzky Christine Lagardeovej, šéfky Európskej centrálnej banky, a Nadie Calvinovej, novej predsedníčky Európskej investičnej banky, potom by najvplyvnejšie pozície v EÚ zastávali iba ženy, upozornil Politico.
Predsedom Európskej rady boli doteraz traja muži – Herman Van Rompuy a Charles Michel z Belgicka a Poliak Donald Tusk. Do roku 2019, pred Von der Leyenovou, mala Európska komisia vo funkcii predsedu len mužov. Od prvých volieb do EP v roku 1979 mala táto inštitúcia len tri predsedníčky: Simone Veilovú, Nicole Fontaineovú a teraz Robertu Metsolovú.