Európsky plynárenský trh zažíva posledných pár týždňov turbulentnejšie obdobie. Ako však uviedol na sociálnej sieti bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, ani zďaleka to však nie je nová fáza energeticko-plynárenskej krízy, akú sme tu mali zhruba od leta 2021 do konca jari 2023. „Má síce rastúci cenový trend, keď nám cena plynu poskočila z úrovní pod 30 eur za megawatthodinu až takmer k 40 eurám za megawatthodinu, ale príčiny sú vcelku trhové a už teraz môžeme vidieť ukľudňovanie situácie a postupný mierny pokles,“ podotkol energetický analytik a bývalý minister.
Nárast cien plynu na trhoch podľa neho spôsobili primárne dva faktory. Nečakané komplikácie pri plánovaných údržbárskych prácach na plynárenských poliach a zariadeniach v Nórsku, čo obmedzilo dodávky plynu na dlhšie obdobie, ako sa predpokladalo. Druhým dôvodom je podľa Hirmana citeľný vzostup dopytu a následne aj ceny skvapalneného plynu (LNG) v Ázii v dôsledku rekordne vysokých teplôt, čo výrazne zvyšuje spotrebu elektriny vyrábanej aj v plynových elektrárňach. „Keďže európsky aj ázijský trh sú zásobované do značnej miery totožnými dodávateľmi LNG, tak prirodzene cenové spotové tendencie medzi nimi korelujú,“ dodal Hirman.
Zaujímavé tendencie sme mohli podľa bývalého ministra hospodárstva tohto roku vidieť aj pri dodávkach ruského potrubného plynu. V apríli a máji sme zaznamenali rekordný nárast dodávok cez plynovod Turkish Stream, ktorý cez Čierne more spája Rusko a Turecko a odtiaľ časť dodávok smeruje ďalej na Balkán až do Maďarska. „Dodávky v medziročnom porovnaní zaznamenali až dvojnásobný nárast, čo sa prejavilo aj na nebývalom náraste prepravy plynu z Maďarska na Slovensko,“ doplnil Hirman.
Zdroj: ShutterstockŠpičkové denné objemy prepravy na pohraničnej tranzitnej turecko-bulharskej stanici Stranzdha 2/Malkoclar presiahli koncom mája až 55 miliónov kubíkov, pričom pred aprílom boli aj o vyše 10 miliónov kubíkov nižšie. „Dokopy za máj smerovalo ďalej z Turecka do južnej a strednej Európy 1,45 mld. metrov kubických ruského plynu, čo bolo doterajšie mesačné maximum v tomto roku,“ uviedol Hirman s tým, že v júni nám však už denná preprava naspäť klesá pod hranicu 50 miliónov kubíkov.
„Zjavne to súvisí s cenovou konjuktúrou. Obchodníci v apríli a máji maximalizovali nákup ruského plynu, lebo bol v dôsledku dobehu minimálnych cien na spote v prvom kvartáli dosť lacný. Ale od júna už sa začínajú prejavovať s mesačným oneskorením, štandardným pri dlhodobých kontraktoch, májové nárasty cien na spote,“ podotkol Hirman.
Naopak, preprava ruského plynu cez rusko-ukrajinský pohraničný bod Sudža, je prakticky stále stabilná na úrovni niečo vyše 40 mil. kubíkov denne. Keďže Ukrajina pokrýva od minulého roka prakticky celú svoju spotrebu výlučne z domácej ťažby, všetok ruský plyn podľa Hirmana smeruje ďalej buď na Užhorod a ďalej cez Slovensko až na Rakúsko a Taliansko, alebo časť ruského plynu prúdi cez Ukrajinu ešte do proruskej enklávy Podnestersko, ktorá je súčasťou Moldavska.
Plynu je podľa Hirmana v Európe dostatok. Plynové zásobníky sú po teplej zime už teraz naplnené v priemere na zhruba 75 percent. „Spotové ceny plynu aj u nás v Európe, budú preto aj naďalej ovplyvňované hlavne vývojom cien v Ázii. Ale ak nedôjde k nejakej veľmi závažnej nepredvídateľnej udalosti, tak k žiadnemu ďalšiemu cenovému šoku a tobôž deficitu plynu by v Európe nemalo dôjsť,“ uzavrel Hirman.
