Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu tento rok udelili maďarskej biochemičke Katalin Karikó a americkému imunológovi Drewovi Weissmanovi.
Dvojica si prestížne ocenenie vyslúžila za ich „objavy týkajúce sa modifikácií nukleozidových báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti COVID-19“. Dnes to v Štokholme oznámil tajomník Nobelovej komisie pre fyziológiu alebo medicínu Thomas Perlmann.
Nobelova komisia v tlačovej správe na svojej webstránke www.nobelprize.org uviedla, že prelomové zistenia dvojice vedcov „fundamentálne zmenili naše pochopenie toho, ako mRNA (mediátorová ribonukleová kyselina) interaguje s našim imunitným systémom“. „Laureáti prispeli k bezprecedentnému tempu vývoja vakcín počas jednej z najväčších hrozieb pre ľudské zdravie v modernej dobe,“ vyzdvihla komisia.
Zdroj: TASRKarikó, ktorá v súčasnosti pôsobí na Szegedskej univerzite a Pennsylvánskej univerzite, a Weissman z Pennsylvánskej univerzity pri spoločných výskumoch zistili, že modifikácie báz v mRNA znížili zápalové reakcie a zvýšili produkciu proteínov. Tým odstránili kritické prekážky na ceste ku klinickým aplikáciám mRNA.
Záujem o technológiu mRNA sa začal zvyšovať a v roku 2010 na vývoji metódy pracovalo niekoľko spoločností, pripomína Nobelova komisia. Vývoj sa sústredil najmä na vakcíny proti vírusom zika a MERS-CoV, pričom posledná uvedená úzko súvisí s vírusom SARS-CoV-2. Po vypuknutí pandémie COVID-19 svetové spoločnosti vyvinuli rekordnou rýchlosťou dve vakcíny mRNA, ktoré mali ochrannú účinnosť okolo 95%.
Rýchlosť, s akou môžu byť mRNA vakcíny vyvinuté, pripravujú pôdu pre vakcíny proti iným infekčným chorobám. V budúcnosti by sa technológia mohla použiť aj na dodávanie terapeutických proteínov a liečbu niektorých typov rakoviny.
