V prípade nedávnych bombových hrozieb na celom Slovensku mohlo ísť o osobu alebo skupinu pôsobiacu zo zahraničia. Páchateľa sa snažia naďalej identifikovať. Aktuálne nemožno tvrdiť, že to urobili ruské spravodajské služby alebo iné spravodajské služby. Počas rokovania vlády to uviedol námestník Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar. Na úrovni bezpečnostných zložiek štátu sa k bombovým hrozbám uskutočnili pracovné skupiny, niektoré ešte prebehnú budúci týždeň.
Na Slovensku identifikovali tzv. sekundárnych páchateľov, ktorí sa inšpirovali prvotným aktom bombových hrozieb. „Druhý páchateľ nie je taký opatrný, preto je ľahšie ho identifikovať a zadržať,“ podotkol Gašpar. Policajný prezident Ľubomír Solák dodal, že polícia prípady naďalej vyšetruje. „Intenzívne sa zaoberáme vyšetrovaním incidentov, čo sa týka bombových hrozieb. Boli spojené aj individuálne incidenty, kde už máme identifikovaných páchateľov a v zmysle trestného konania s nimi robíme úkony,“ povedal.
Na úrovni partnerských spravodajských služieb dochádza k výmene informácií aj v súvislosti s aktuálnymi prípadmi, prípadmi z minulosti a preventívne do budúcna, ako v takých veciach postupovať. Prípady nie sú podľa Gašpara len na Slovensku, vyskytujú sa aj v zahraničí. „Treba byť v strehu a monitorovať to. (…) Spoločnosť, v ktorej je strach, sa ľahšie ovláda. Možno aj toto je jeden z motívov, prečo sa niečo také dnes deje,“ poznamenal.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády v Handlovej skonštatoval, že boli prijaté konkrétne opatrenia v súvislosti s bombovými hrozbami. „Tam, kde šlo o individuálnu osobu, tak prakticky všade tieto individuálne osoby boli identifikované a boli vznesené obvinenia,“ skonštatoval Fico. Doplnil, že sú aj systémy, ktoré sú možno používané zo zahraničia, ktorých cieľom je skúmať schopnosť slovenského bezpečnostného systému. „Informácie, ktoré boli poskytnuté na vláde, a opatrenia, ktoré boli formulované, považujem v tomto okamihu za dostatočné,“ podotkol premiér.
Minulý týždeň nahlásili na školách po celom Slovensku bomby. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo podľa polície o kybernetický útok. Policajný zbor evidoval vyše 1500 podaní na základné, materské a stredné školy. Bomby nahlásili aj v bankách či predajniach s elektronikou. Po dôkladných prehliadkach sa hrozby nepotvrdili. Bombové hrozby sú podľa Soláka vedené ako trestný čin terorizmu alebo ako šírenie poplašnej správy.