Na trhu s nehnuteľnosťami na Slovensku sa z času na čas objavia aj vojenské bunkre. Jeden z nich predáva napríklad spoločnosť obchodujúca s nehnuteľnosťami neďaleko Kežmarku.
Kryt ženistov
V ponuke uviedla, že poskytuje v prípade ohrozenia ochranu proti účinkom zbraní hromadného ničenia i klasických prostriedkov ničenia. Ako pre agentúru SITA vysvetlil bývalý vojenský chemik Pavol Svetlík z Kežmarku, takýchto krytov sa v Československu od 50. rokov minulého storočia postavilo niekoľko. Dnes je podľa jeho slov ich využitie rôzne, v Čechách v nich napríklad vznikli múzeá. Aj na Slovensku, v Spišskej Novej Vsi, chcú vo vojenskom bunkri onedlho sprístupniť mini expozíciu.
Kryt ženistov za niekoľko desiatok tisíc eur sa podľa popisu súkromnej spoločnosti, ktorá je jeho vlastníkom, nachádza necelých 30 minút cesty autom z Kežmarku. Jeho kapacita je 20 osôb a hoci je v zachovalom stave, vyžaduje si čiastočnú rekonštrukciu. Predaj vojenského bunkra pri Kežmarku nie je na realitnom trhu na Slovensku ojedinelou ponukou. Predávajú sa aj v Bratislave, či v Stupave.
Zdroj: TASRNezvyčajná položka
Realitný maklér Miroslav Antoška z Popradu pre SITA označil ponuku za zaujímavú, on sám sa vo svojej realitnej praxi s predajom krytu ale ešte nestretol. „Viem si to predstaviť, či už ako formu nejakej recesie, alebo to pre niekoho v súčasnej dezinformačnej dobe môže byť zaujímavé ako rezerva či zadné vrátka pre prípad nejakého vojenského konfliktu,“ poznamenal.
Podľa Svetlíka, ktorý sa v minulosti staral o kryty, vznikali pred viac ako polstoročím tri typy týchto objektov. Išlo o takzvané guľometné veže, ďalej tankové veže a takzvané bunkre ÚŽ-6 alebo ÚŽ-12. V prípade posledných, kam patrí aj spomínaný v Kežmarku, išlo o úkryty živej sily, spravidla slúžili pre veliteľské stanovištia. „Neboli tam žiadne zbrane, vojaci mali len to, čo mali na sebe. Okrem toho tam mali lopaty, krompáče, vodu. Tieto bunkre typu ÚŽ mali ako jediné protitlakové dvere a tie slúžili aj ako ochrana proti zbraniam hromadného ničenia,“ opísal bývalý vojenský chemik. Ich súčasťou boli ventilačné zariadenia. „Do vnútra sa dávala mikroventilácia, to znamená, zariadenie zvonku cez filter nasávalo vzduch a dovnútra tlačilo vzduch už filtrovaný,“ dodal.
Výstavbou bunkrov sa armáda v Československu po druhej svetovej vojne pripravovala podľa Svetlíka na obranu republiky. „K tomu sa robili všetky možné opatrenia, to znamená, dopredu sa pripravovali zákopy, veliteľské stanovištia a podobne. Všetko sa robilo tak, aby v prípade vojny vojská nestáli na otvorenej lúke, ale mali sa kde schovať, zamaskovať, odkiaľ strieľať, kde sa chrániť. V tých dobách sa veľa hovorilo o zbraniach hromadného ničenia,“ zhodnotil. O kryty sa v minulosti starali vojaci, ktorí ich kontrolovali a udržiavali. V Kežmarku na to využívali vojakov z kasární. Po zrušení kasární boli kryty podľa bývalého vojenského chemika odovzdané civilnej ochrane.
Majú potenciál pre rôzne využitia
Spomínané kryty by sa dnes dali podľa Svetlíka využiť ako pivnice, ale aj múzeá. „Takéto objekty nájdete aj v Čechách,“ pripomenul. Rovnako v prímestskej rekreačnej lokalite Schulerloch v Spišskej Novej Vsi chce samospráva v bunkri sprístupniť mini expozíciu, ktorá bude pripomínať tamojší vojenský útvar a jeho činnosť. Aj tento úkryt patril medzi tie, ktoré sa hromadne budovali od začiatku 60. rokov 20. storočia, a to pre výcvikové účely. Reálne však nikdy nebol využívaný a pripomínal skôr obyčajnú pivnicu.
Vlani tam podľa Márie Dutkovej z referátu cestovného ruchu a zahraničných vzťahov na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi pokračovali terénne úpravy, bagrovacie práce a upravoval sa aj interiér. Zámerom mesta je vytvoriť nový bod záujmu, ktorý obohatí ponuku atrakcií v meste a zatraktívni danú lokalitu.
