V Pásme Gazy žije 2,2 milióna ľudí, je 41 km dlhé a 10 km široké. Je enklávou ohraničenou Stredozemným morom, Izraelom a Egyptom.
Pásmo Gazy pôvodne okupoval Egypt, ale počas vojny na Blízkom východe v roku 1967 ho obsadil Izrael. V roku 2005 Izrael stiahol svoje jednotky a približne aj 7 000 svojich osadníkov, informuje britský spravodajský portál BBC.
Teraz je pod kontrolou militantnej islamistickej skupiny Hamas, ktorá po násilnej roztržke v roku 2007 vytlačila sily vtedajšej Palestínskej samospráve. Izrael a Egypt obmedzili pohyb tovaru a osôb do Gazy a z Gazy s tým, že blokáda je potrebná z bezpečnostných dôvodov.
Hnutie Hamas, ktoré USA, EÚ a Spojené kráľovstvo, ako aj ďalšie mocnosti označili za teroristickú skupinu, viedlo od prevzatia moci v Gaze niekoľko vojen s Izraelom. Okrem toho vypálilo alebo umožnilo iným militantným skupinám vypáliť tisíce rakiet na Izrael a uskutočnilo ďalšie smrtiace útoky.
Bezprecedentný útok
Stovky militantov Hamasu podnikli 7. októbra bezprecedentný útok na južný Izrael, pri ktorom zahynulo najmenej 1 300 ľudí a desiatky ľudí uniesli do Gazy.
Izrael v reakcii nato uskutočnil niekoľko leteckých a delostreleckých útokov na Gazu, pri ktorých zahynulo viac ako 2 215 Palestínčanov. Jeho jednotky sa zhromažďujú na prípadnú pozemnú operáciu. Izraelský premiér prisľúbil, že vo vojne porazí Hamas a „zmení Blízky východ“.
Izraelský minister obrany v reakcii na útok Hamasu nariadil 9. októbra „úplné obliehanie“ Gazy a dodal: „Nebude tam žiadna elektrina, žiadne potraviny, žiadne palivo, všetko je uzavreté.“
Izraelský minister infraštruktúry neskôr prerušil aj dodávky vody do pásma. Tento krok okamžite zhoršil ťažkú humanitárnu situáciu v Gaze, kde už 80 percent obyvateľstva potrebovalo medzinárodnú pomoc.
Život v Pásme Gazy
Jediná elektráreň v Gaze prestala fungovať po tom, ako jej 11. októbra došlo palivo, takže nemocnice boli preťažené a zranení boli odkázaní na záložné generátory. Očakáva sa, že niektorým nemocniciam s obmedzenými zásobami dôjde palivo v priebehu niekoľkých dní.
Viac ako 600 000 ľudí zostalo bez pitnej vody aj v dôsledku izraelského rozhodnutia prerušiť dodávky vody. Palivo budú potrebovať aj miestne vodné čerpadlá a kanalizačné systémy, aby mohli fungovať.
Uzavretie tovarového priechodu Kerem Šalom s Izraelom znamená, že zásoby potravín sa vyčerpávajú. Tretina obchodov v Gaze hlási nedostatok tovaru. OSN uvádza, že väčšina obchodov má dostatok potravín približne na dva týždne.
Najmenej 200 000 ľudí bolo vysídlených, pretože utiekli zo strachu o svoj život alebo preto, že ich domy boli zničené pri náletoch. Väčšina z nich sa ukrýva v školách OSN.
Zdroj: TASR/AP/Fatima ShbairVýpadky na každodennej báze
Aj pred súčasným konfliktom boli výpadky elektrickej energie v Gaze každodenným javom. Pričom podľa OSN mali domácnosti k dispozícii elektrinu v priemere len 13 hodín denne.
Pásmo Gazy nakupovalo takmer dve tretiny energie od Izraela, zvyšok vyrábala elektráreň v Gaze (GPP). Kombinované dodávky však pokrývali len menej ako polovicu dopytu.
Aby sa poskytovatelia služieb a domácnosti vyrovnali s výpadkami, musia sa uchýliť k záložným generátorom. Tie sú však nespoľahlivé pre svoju závislosť od nedostatkového paliva a náhradných dielov, ktoré podliehajú dovozným obmedzeniam, pretože Izrael ich klasifikuje ako zariadenia s „dvojakým použitím“ pre civilné a vojenské účely.
Čistá voda nie je dostupná pre 95 percent obyvateľov Gazy. V dôsledku nadmerného čerpania z pobrežných vodonosných vrstiev a infiltrácie morskej vody a odpadových vôd je voda z vodovodu slaná a znečistená a nie je vhodná na pitie.
Svetová zdravotnícka organizácia stanovila minimálnu požiadavku na dennú potrebu vody na 100 litrov na osobu – na pitie, umývanie, varenie a kúpanie. V Gaze je priemerná spotreba približne 84 litrov. Z toho len 27 litrov sa považuje za vodu vhodnú na ľudské použitie.
Uzavretie hraníc
Civilisti majú len malú nádej, že budú môcť opustiť Gazu a uniknúť konfliktu. Izrael na neurčito uzavrel hraničný priechod Erez na severe pásma. Egyptom kontrolovaný hraničný priechod Rafah na juhu – uzavreli 9. a 10. októbra – kvôli izraelským leteckým útokom v blízkosti brány na palestínskej strane.
Pred eskaláciou mali Palestínčania zakázané opustiť Gazu cez Izrael, ak nedostali povolenie na opustenie územia vydané Izraelom. Povolenia obmedzili na denných robotníkov, podnikateľov, pacientov a ich sprievodcov a humanitárnych pracovníkov. V auguste podľa OSN cez Erez povolili vycestovať 58 600 ľuďom, čo bolo o 65 percent viac ako mesačný priemer za rok 2022.
Palestínčania, ktorí chceli odísť cez Rafah, sa museli zaregistrovať u palestínskych orgánov niekoľko týždňov vopred. Museli podať žiadosť Egyptu, ktorý zavádza obmedzenia počtu osôb a prísne bezpečnostné kontroly. Egypt v auguste povolil odchod z Gazy cez Rafah 19 600 ľuďom, čo bol najvyšší počet od júla 2012.
Zdravotníctvo v kolapse
Verejné zdravotnícke zariadenia v Gaze sú preťažené. Postihujú ich časté výpadky elektriny a nedostatok zdravotníckeho materiálu a vybavenia. Mnohé služby a špecializované ošetrenia nie sú k dispozícii.
OSN tvrdí, že na vine je blokáda zo strany Izraela a Egypta, ale tiež nižšie výdavky na zdravotníctvo zo strany Palestínskej samosprávy. Na vine je aj vnútropolitický konflikt medzi Palestínskou samosprávou, ktorá zodpovedá za zdravotníctvo na palestínskych územiach, a hnutím Hamas.
Zdroj: TASR/AP/Fatima ShbairPacienti z Gazy, ktorí potrebujú život zachraňujúcu starostlivosť v nemocniciach, musia najprv získať žiadosti schválené Palestínskou samosprávou. Potom potrebujú výjazdové povolenia schválené izraelskými orgánmi.
Od roku 2008 do roku 2022 bolo viac ako 70 000 alebo tretina žiadostí o povolenie pre pacientov odložených alebo zamietnutých. Niektorí pacienti počas čakania na odpoveď na svoju žiadosť aj zomreli.
