Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok opäť podmienil ratifikáciu žiadosti Švédska o vstup do NATO súčasným schválením predaja amerických stíhačiek F-16 Turecku.
Turecko a Maďarsko sú jedinými členmi Severoatlantickej aliancie, ktorí doposiaľ neschválil žiadosť Švédska o vstup do NATO. Švédsko ju predložilo spoločne s Fínskom už pred vyše 18 mesiacmi. Fínsko sa stalo členom Aliancie v apríli tohto roku po tom, čo ratifikáciu jeho žiadosti taktiež dlho odkladali Turecko s Maďarskom.
Erdogan donedávna podmieňoval schválenie švédskej žiadosti tým, že Štokholm zasiahne voči skupinám a jednotlivcom, ktoré Ankara považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Podmienený vstup do NATO
Oficiálne výhrady k vstupu Švédska do NATO Erdogan stiahol už na júlovom summite NATO. Turecký parlament však švédsku žiadosť stále neratifikoval a celý proces zatiaľ v polovici novembra uviazol na úrovni parlamentného výboru pre zahraničné veci, ktorý ju ešte ani neposunul na ratifikáciu poslaneckému plénu.
Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström po rokovaní s tureckou stranou koncom novembra vyhlásil, že Ankara by mohla schváliť žiadosť Štokholmu už počas najbližších týždňov.
V posledných dňoch však prišiel Erdogan s novou podmienkou: Ankara podľa neho švédsku žiadosť o členstvo schváli len v prípade, ak americký Kongres zároveň odsúhlasí tureckú požiadavku na nákup desiatok stíhačiek F-16 a náhradných dielov.
Americká vláda podľa Erdogana sľubuje, že Turecku stíhačky dodá, keď tento krok potvrdí Kongres. „Ja však mám tiež parlament. Keďže sú obe naše krajiny členmi NATO, vy (Spojené štáty) si môžete splniť svoju úlohu súčasne, zo solidarity, a náš parlament si potom splní svoju časť úlohy,“ povedal v piatok Erdogan novinárom, čím prakticky zopakoval svoje vyjadrenie zo 6. decembra.
Turecko ako členská krajina NATO v októbri 2021 požiadalo o kúpu 40 stíhačiek F-16 americkej výroby a 79 modernizačných súprav pre svoje bojové lietadlá. Ankara si od toho sľubuje obnovu zastarávajúceho letového parku tureckých vzdušných síl.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena tento predaj v hodnote 20 miliárd dolárov podporuje. Tento kontrakt však narazil na relatívne silný odpor na pôde amerického Kongresu, kde voči nemu vzniesli výhrady odporcovia z radov demokratov aj republikánov, ktorým prekáža porušovanie ľudských práv v Turecku, napäté turecko-grécke vzťahy či práve neochota Ankary ratifikovať švédsku žiadosť o členstvo v NATO.