Vznik Československa vytvoril podmienky pre demokratizáciu a medzinárodnú spoluprácu. Napísalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí na sociálnej sieti pri príležitosti dnešného 105. výročia vzniku prvej ČSR. Príbeh jej vzniku bol vyvrcholením snahy Slovákov a Čechov o samostatnosť i spoločný štát a na čele týchto snáh stál Tomáš Garrigue Masaryk a Milan Rastislav Štefánik.
„Vznikom Československa sa vytvorili predpoklady aj na slobodný rozvoj národného povedomia, jazyka, budovanie štátnosti a v konečnom dôsledku – samostatnej Slovenskej republiky,“ uviedol šéf rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Československo bolo taktiež jednou z prvých krajín, v ktorých bolo ženám priznané volebné právo. Rezort tvrdí, že desaťročia totalitného režimu nám majú pripomínať, že demokracia nie je samozrejmosťou a je dôležité ju chrániť.
Spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte schvaľovala Clevelendská a neskôr Pittsburská dohoda podpísaná v USA 31. mája 1918. Dohoda Slovákom zaručovala širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Rakúsko-uhorská vláda odoslala 27. októbra 1918 vláde USA nótu, v ktorej oznámila, že prijíma mierové podmienky, čo znamenalo zánik habsburskej monarchie.
Predstavitelia Národného výboru československého, ktorý sa vyhlásil za zákonodarný zbor, schválili zákon o vytvorení československého štátu 28. októbra 1918. Nezávisle od týchto udalostí sa už nasledujúci deň v budove banky Tatra v Turčianskom Svätom Martine stretlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska. Slovenská národná rada sa 30. októbra 1918 v Turčianskom sv. Martine prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike.
Tzv. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Prvá republika trvala do Mníchovskej dohody v roku 1938.