Čo vyvoláva najväčší strach u generácie Z a mileniálov? Obe skupiny majú obavy o svoju budúcnosť

Najväčší strach u generácie Z a mileniálov vyvolávajú životné náklady, nezamestnanosť či klimatická zmena. Z najnovšieho prieskumu Deloitte, ktorý skúma pracovné a spoločenské skúsenosti generácie Z a mileniálov, vyplýva, že obe generácie majú značné obavy o svoju budúcnosť.

Najväčší strach v nich vyvolávajú životné náklady, nezamestnanosť, klimatická zmena, duševné zdravie a kriminalita v súvislosti s ich osobnou bezpečnosťou. Zároveň však veria, že v priebehu budúceho roka dôjde v ich krajine k zlepšeniu ekonomickej situácie, čo bude mať pozitívny vplyv aj na ich vlastné financie. Majú pocit, že organizácie naďalej postupne napredujú v oblastiach, ako sú work-life balans, flexibilita v práci, vplyv na spoločnosť, rozmanitosť, rovnosť a inklúzia, ako aj ochrana životného prostredia.

„Už tretí rok po sebe sú najväčšou obavou generácie Z a mileniálov životné náklady. Viac ako polovica z nich žije od výplaty k výplate a tretina tvrdí, že necíti finančnú istotu. Napriek tomu traja z desiatich opýtaných veria, že v priebehu budúceho roka sa ekonomická situácia v ich krajine zlepší, a 48 % príslušníkov generácie Z a 40 % mileniálov očakáva, že vďaka tomu dôjde k zlepšeniu aj ich vlastnej finančnej situácie,“ uvádza prieskum Deloitte.

Podľa neho až 86 % zetkárov a 89 % mileniálov k svojej spokojnosti a duševnej pohode potrebuje, aby ich práca mala zmysel. Tieto generácie sú zároveň čoraz častejšie ochotné nesplniť úlohu alebo odmietnuť pracovnú ponuku zamestnávateľa na základe osobného etického kódexu alebo presvedčenia, pričom medzi hlavné dôvody tohto konania patria negatívny vplyv na životné prostredie, prispievanie k nerovnosti prostredníctvom neinkluzívnych praktík, nedostatočná podpora duševnej pohody a rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.

Takmer 60 % zástupcov generácie Z a mileniálov uvádza, že za posledný mesiac cítili úzkosť alebo znepokojenie v súvislosti s klimatickými zmenami. V snahe minimalizovať svoj vplyv na životné prostredie už teraz tri štvrtiny respondentov robia udržateľné rozhodnutia a ďalší v budúcnosti plánujú podniknúť kroky, ako je napríklad vyhýbanie sa fast fashion, obmedzenie cestovania lietadlom, prechod na vegetariánsku či vegánsku stravu alebo nákup elektrických vozidiel.

Zdroj: Shutterstock

Dve tretiny príslušníkov oboch generácií sú zároveň ochotné zaplatiť viac za nákup environmentálne udržateľných produktov alebo služieb. „Približne polovica ľudí z nášho prieskumu uvádza, že spolu s kolegami vyvíjajú tlak na svojich zamestnávateľov, aby prijali opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, a až 80 % respondentov sa domnieva, že organizácie by mohli a mali robiť viac, aby spotrebiteľom umožnili prijímať udržateľnejšie rozhodnutia,“ uvádza Managing Partner firmy Deloitte Czech & Slovak Republic Ivana Lorencovičová.

Zástupcovia generácie Z a mileniáli sú presvedčení, že generatívna umelá inteligencia (GenAI) významne ovplyvní ich kariéru a spôsob práce. Hlavnou emóciou, ktorá sa obom generáciám s témou GenAI spája, je neistota. Takmer šesť z desiatich zetkárov (59 %) a polovica mileniálov (52 %) verí, že rozšírenie GenAI ich prinúti hľadať pracovné príležitosti, ktoré sú menej náchylné na automatizáciu. Obe generácie sa preto zameriavajú na rekvalifikáciu a školenia, no len 51 % príslušníkov generácie Z a 45 % mileniálov tvrdí, že ich zamestnávateľ dostatočne školí o schopnostiach, výhodách a hodnote GenAI.

Udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom je schopnosť, ktorú generácia Z a mileniáli najviac obdivujú na svojich rovesníkoch. Mnohí však túto rovnováhu nedosahujú v takom rozsahu, ako by si želali. Približne tretina respondentov uvádza, že pravidelne pociťuje úzkosť a stres, ktoré výrazne ovplyvňuje dlhý pracovný čas a nedostatočná kontrola nad tým, ako a kde pracujú. Len polovica opýtaných hodnotí svoje duševné zdravie ako dobré či mimoriadne dobré a 40 % zetkárov a 35 % mileniálov tvrdí, že sa cítia vystresovaní stále alebo väčšinu času.

Hoci organizácie zaznamenávajú určitý pokrok, pokiaľ ide o zlepšovanie duševného zdravia na pracovisku, stále je tu priestor na zlepšenie v oblasti otvorenej komunikácie o duševnom zdraví. Takmer tretina príslušníkov generácie Z a mileniálov neverí, že vedúci pracovníci ich spoločnosti kladú v práci dôraz na duševné zdravie. Hoci je práca významným faktorom, ktorý prispieva k zhoršeniu duševného zdravia a mnohým spôsobuje úzkosť a stres, respondenti zdôrazňujú, že hlavnými stresormi sú pre nich financie, ako aj zdravie a blahobyt ich rodiny.