Politici by mali už konečne dať ruky preč od nastavovania individuálnych podmienok zamestnávania. Takto pre agentúru SITA reagoval na opozičný návrh novely Zákonníka práce generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Novelou Zákonníka práce od poslancov za hnutie Slovensko sa má na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni. Skrátený pracovný týždeň si pritom podľa Hoštáka zamestnanec môže dohodnúť so zamestnávateľom individuálne, prípadne v rámci kolektívneho vyjednávania.
Zákonník práce nemá byť nástrojom zvyšovania si popularity politikov
„Zákonník práce, resp. pracovná legislatíva všeobecne nemá byť nástrojom zvyšovania si popularity politikov,“ upozornil. Jej hlavným účelom je vytvoriť základný rámec vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Ostatné náležitosti majú byť predmetom individuálnej dohody, resp. kolektívneho vyjednávania v podniku.
Slovensku podľa aktuálnych dát chýba viac než 82-tisíc pracovníkov. „A teda zamestnávatelia nevedia obsadiť desiatky tisíc voľných pozícií – a to už dlhodobo. Skracovanie pracovného času zákonom tento tlak na pracovné miesta ešte viac zosilní a firmy budú mať ešte väčšie problémy so zamestnávaním,“ varuje Hošták.
Firmy skrátením počtu pracovných dní podľa neho nebudú vedieť plniť zákazky v požadovanom čase a množstve, čo v konečnom dôsledku môže vyústiť do straty zákazníkov. „A teda ich konkurenčná pozícia voči ich konkurentom z krajín, kde skrátený pracovný týždeň nie je, sa zhorší,“ upozornil.
Návrh sa nepozdáva ani analytikovi INESS Radovanovi Ďuranovi. Vidí v ňom obrovské riziko. „Môže otvoriť Pandorinu skrinku, ktorej sa chytia populistickí politici a namiesto 40 hodín zavedú 35 hodín, a namiesto určitých pracovných miest budú chcieť štvordňový pracovný týždeň pre všetkých. To by bolo veľké riziko pre budúci rast ekonomiky,“ tvrdí.
Podľa neho je však absolútne legitímne, ak zamestnanci vytvárajú tlak na zamestnávateľov so skrátením pracovného týždňa. Trh práce je podľa analytika priestor, kde sa stretáva ponuka a dopyt po práci, je to miesto, kde sa výškou mzdy a pracovnými podmienkami dosahuje dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
„Najväčšia škoda však vznikne, ak sa niekto rozhodne umelo do vzniku takejto dohody zasiahnuť a vyhlásiť napríklad skrátenie na štyri pracovné dni. Predložený návrh nie je absolútnym zavedením štvordňového pracovného týždňa, je niečim medzi,“ uviedol analytik INESS.
Návrh totiž požaduje odpracovanie rovnakého času, pričom typickí proponenti hovoria o vyššej produktivite za menej hodín. Novela tiež predpokladá, že napríklad v trvalých alebo zmenných prevádzkach štvordňový pracovný týždeň nie je možný.
„Opäť sa politici hrajú na tých, ktorí vedia lepšie, ako zamestnávateľ. Vychádzajú z primitívneho predpokladu, že to, čo sa počíta, je len odpracovaný čas. Taký marxistický pohľad na pracovnú silu a zamestnávateľa,“ zdôraznil Ďurana. Produktivita zamestnanca však podľa neho nie je konštantná.
„Na rozdiel od politika, zamestnávateľ vie, či zamestnanec deviatu až desiatu hodinu v práci už len „vydrží“, alebo skutočne podá očakávaný výkon,“ povedal. Navyše, množstvo administratívnej práce sa odohráva v súčinnosti s inými kolegami. „Ak oni budú preferovať päťdňový pracovný týždeň, vytvorený produkt môže byť nižší. Preto by mal mať zamestnávateľ finálnu možnosť rozhodnúť o takejto dohode,“ dodal analytik.
Skupina poslancov za hnutie Slovensko na čele s ich lídrom Igorom Matovičom predložila do parlamentu návrh novely Zákonníka práce. Od júla tohto roka navrhujú na Slovensku zaviesť štvordňový pracovný týždeň pri odpracovaní rovnakého množstva hodín ako pri päťdňovom pracovnom týždni. V zásade je to pri väčšine zamestnancov 40 hodín týždenne. Parlament sa bude týmto návrhom zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne 30. januára tohto roka.
Navrhovaná zmena pracovného kódexu umožňuje ľuďom zamestnaným v profesiách, ak to povaha práce dovoľuje, aby mali viac dní voľna, v ktorých by sa mohli venovať svojim blízkym, ale aj sami sebe bez toho, aby odpracovali v danom týždni menej hodín ako ich kolegovia a museli si brať v práci voľno. Hnutie Slovensko tak vychádza v ústrety zamestnancom bez toho, aby poškodil, alebo nejakým spôsobom spôsobil problémy ich zamestnávateľom.
Ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje, zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi na základe jeho žiadosti rozvrhnúť týždenný pracovný čas na štyri dni. Ak o toto rozvrhnutie ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanec požiada a prerokuje to so zamestnávateľom, zamestnávateľ bude povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca tak, že zamestnanec získa deň nepretržitého odpočinku naviac.
Zamestnanec by tak mal v porovnaní s inými zamestnancami na obdobnej pozícii o jeden deň nepretržitého odpočinku viac, a to za predpokladu odpracovania rovnakého počtu hodín za týždeň ako jeho kolegovia, ktorí pracujú päť dní.
„Napríklad, ak účtovníčka bude chodiť do práce v pondelok a v stredu na 12 hodín a v utorok a štvrtok na osem hodín, v piatok už nebude musieť prísť do práce. Tým môže získať teoreticky každý týždeň v roku predĺžený trojdňový víkend s rodinou, príbuznými a priateľmi, prípadne ho využiť na starostlivosť o rodičov v pokročilom veku,“ dodali poslanci za hnutie Slovensko.